Pozostatky stredovekého hrádku sa nachádzajú na východných svahoch Slanských vrchov, v časti Bogota, ktorú vymedzuje Dargovský a Slanský priesmyk, v polohe Várhéď na vrchu Ugron v nadmorskej výške 378m. Je to asi 1,5km severozápadne od obce Zemplínska Teplica na zalesnenom kopci nad dolinou potoka Teplica.
V historických prameňoch sa v tejto oblasti spomínajú krížovníci (johaniti), doložení v roku 1240 v metácii panstva Füzér a to na území susednej obce Kalša v súvislosti so strážením tejto oblasti. Prostredníctvom tejto rehole bol v Zemplínskej Teplici uplatnený kult svätého Kríža s farským kostolom doloženým v rokoch 1332-1335. Tento kult sa uplatnil aj pri názve obce Križovany (Kerestúr). Doložený je v historických prameňoch z roku 1438, keď sa spomína aj dnes už zaniknutý kamenný kostol bez veže zasvätený svätému Krížu. Dnešný kostol pochádza z obdobia 1.ČSR a je zasvätený úcte svätého Jána Krstiteľa. Johanitov sem lákali teplé pramene (odtiaľ názov Teplica) nakoľko ich rád mal špitálsky charakter. O ich prítomnosti v tejto oblasti svedčí aj v blízkej Stanči doložený kult svätého Kríža (začiatkom 14.storočia) a ďalšie liečiteľské kulty v blízkych obciach (Egreš, Nižný Žipkov). V roku 1305 je doložený Peter s prívlastkom de Kyrysthur z rodu Guthkeled, rodinným sídlom tohto rodu bol hrad Lindva (Goria Lendava v Juhoslávii), s ktorým sa spájajú johaniti. Na základe týchto faktov sa dá usudzovať, že hrádok Zemplínska Teplica bol zviazaný s týmto rytierskym duchovným rádom.
Hrádok predstavuje kruhový opevnený útvar s priemerom asi 40m. Pozostáva z ústrednej vrcholovej plošiny a valu s priekopou na jeho vnútornej strane, ktorý obopínal plošinu po celom obvode. Dnes je tento fortifikačný prvok v teréne dobre sledovateľný vo forme konfigurácie terénu. Val dnes dosahuje výšku priemerne 1-2m, priekopa je 8-10m široká a hlboká 3-5m. Pôvodný vstup sa predpokladá na juhozápadnej strane v smere od sedla. Prístup viedol pravdepodobne po drevenej rampe na val, ďalej ponad priekopu cez drevený most, na ktorý dopadal padací mostík z vrcholovej plošiny. Táto bola opevnená múrom z nasucho kladených kameňov, ktoré sa dajú dnes miestami pozorovať vo forme zhlukov. Na vrcholovej plošine sa nenachádzajú žiadne stopy po kamennej architektúre, preto tu mohla stáť len bližšie architektonicky nešpecifikovaná drevená vežovitá stavba. Typologicky možno hrádok zaradiť medzi vrcholové hrádky a funkčne medzi strážne hrádky. Pri tomto hrádku bolo ako stavebný materiál použité z veľkej časti drevo, čo dosvedčuje aj dnešná absencia kamennej sutiny. Lokalita a jej blízke okolie je zalesnené riedkym dubovým porastom, len časť vrcholovej plošiny je zarastená kroviskami. Z hrádku je počas jari a jesene, keď stromy nemajú lístie, pomerne pekný výhľad východným a juhovýchodným smerom.