Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Praveké výšinné hradisko na vrchu Ostrá hora (492,0m), na kóte 442,2m. Archeologická lokalita z viacerých období: medenej doby (eneolit) (4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l.), starej (staršej) bronzovej doby (2.300 p. n.l. – 1.600 p. n.l.) z okruhu ľudu lužickej kultúry. Lokalita bola osídlená aj v období neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700/400 p. n.l.) a starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Sídlisko bolo čiastočne preskúmané v roku 1998. Veľké opevnené hradisko patrilo k významným objektom a malo aj strategicky výhodnú polohu. Bolo intenzívne osídlené, o čom svedčia početné fragmenty keramického materiálu a mazanice. Našlo sa tu niekoľko kamenných a bronzových predmetov: osličky, ihlica s dvojkónickou hlavicou, kostené šidlo, ale aj malá hlinená plastika v tvare ľudskej postavičky. Sídlisko bolo pravdepodobne súčasťou komplexu sídlisk, z ktorých centrálne sídlisko bolo v katastri obce Mikušovce, centrálne hradisko II.stupňa sa nachádzalo na Ostrej hore (492,0m) a juhozápadozápadne sa na protiľahlom svahu v polohe Starice nachádzalo ostrožné hradisko. Hradisko sa nachádza v katastri obcí Kvašov a Horovce.
Text, ktorý vypracoval náš portál na informačnú tabuľu Vietorisovo náučného chodníka:
Hradisko Ostrá hora
Národná kultúrna pamiatka výšinné hradisko Ostrá hora bola vyhlásená 23.4.1968.
Nachádza sa na kóte 445m na parcelách č. 985 a 990 v katastri obce Kvašov a č. 582 v katastri obce Horovce. Prvotné osídlenie tu prebehlo už v medenej dobe (eneolit) v období 4.400 p. n.l. až 2.300 p. n.l. Osídlenie tu pokračovalo v bronzovej dobe (2.300 p. n.l. – 700/400 p. n.l.), kedy tu sídlil ľud lužickej kultúry, a v železnej dobe (halštat, latén) v období 700 p. n.l. až prelom letopočtu.
Popis lokality: Ostrá hora (492,0m) – vrchol sa skladá z kužeľovitého vrcholca, ktorý je oddelený plochým sedlom od juhozápadne položeného stolovite formovaného temena približne rovnakej výšky. Samotná lokalita s rozmermi približne 250x30m má pretiahnutý elipsovitý tvar, mierne sa zvažujúci na juhozápad. Skladá sa z troch terasovitých stupňov, z ktorých prvé dva zrejme tvorili sídelnú plochu. Najvyššie situovaná terasa bola pravdepodobne akropolou (Poloha A). Tu boli sondami identifikované sídliskové objekty s ohniskom (pravdepodobne drevené a vymazané hlinou), priestor pre zásobnice, valové a kamenné opevnenie akropoly.
Prieskum lokality: Oficiálny archeologický prieskum lokality realizovaný nebol. Nálezy pochádzajú iba z povrchových zberov. Prvýkrát ich uskutočnil J. Bárta, na ich základe bolo nálezisko identifikované ako lužické opevnenie stredného rozsahu (Petrovský Šichman, A. 1962, s.129-133). V roku 1970 tu realizoval prieskum terénu E. Poliak. Podľa nálezov bolo nálezisko zaradené do prelomu halštatsko-laténskeho obdobia, vymedzeného stupňami HC-LA (Moravčík, J. 1976, s.13-49). Lokalita bola teda zaradená do obdobia neskorej bronzovej doby a staršej železnej doby (Veliačik, L. 1983, s.181). Typ osídlenia nebol doteraz presne stanovený, ale predpokladalo sa opevnené výšinné hradisko. V staršej literatúre je identifikované „viditeľné“ valové opevnenie (Moravčík, J. 1976, s.13-49). Predpokladá sa, že sú ním myslené viditeľné terénne zlomy v severozápadnej časti svahu porastené lúčnou vegetáciou. Milan Kováč senior na západnom svahu našiel v 50.rokoch 20.storočia dve bronzové ihlice. Posledný prieskum lokality vykonal v rokoch 1991-1993 Milan Kováč junior.
Chronologizácia osídlenia lokality:
- Neskorá bronzová doba – sliezsky stupeň HA/HB – HB
Z tohto obdobia sa tu našiel fragment hrdla, zrejme amforovitej nádoby s kolmo odsadeným okrajom a horizontálnym kanelovaním na hrdle, ktorý možno zaradiť do sliezskeho stupňa lužickej kultúry. Ďalej sa tu našiel fragment hrdla a výdute amfory, dno šálky zdobené vo vnútri plastickým omfalom obkoleseným „donutom“ z dvoch sústredených radov vrypov, zlomok výdute nádoby s fragmentami diagonálneho kanelovania a plastickou páskou na prelome hrdla a výdute.
- Halštatská doba – plátěnická kultúra HC – HD/LA
Z tohto obdobia sa tu našli fragmenty nádob zdobených plastickou pretláčanou páskou, plastická pretláčaná páska je situovaná na výduti alebo pod okrajom nádob. Ďalej nálezy fragmentov nádob s plastickými výčnelkami pod okrajom alebo na výduti nádob alebo s prstovitými vtlačkami.
- Laténska doba – púchovská kultúra
I. stupeň – tzv. „Predpúchovský“ LB – LC
Z tohto obdobia tu bol nájdený črepový materiál zdobený rytou výzdobou vertikálnej, horizontálnej a diagonálnej formy, obohatený o vrúbkovanie a punktovanie, pričom prevláda tuhovanie nádob.
II. stupeň – LC/LD – LD
Z tohto obdobia sa tu našli fragmenty grafitovej keramiky tzv. „Stradonického typu“ s hrebeňovou úpravou povrchu nádoby, z vnútornej strany so zvlnenou stenou, vytáčané na kruhu, fragmenty nádob tzv. „jemnej keramiky so sivým lomom“, fragmenty misky s vtiahnutým okrajom a zlomok hrncovitej nádoby s mierne vytiahnutým okrajom.
- Prelom laténskej doby a rímskej doby – púchovská kultúra III.stupeň LD – B1a
Z tohto obdobia sa tu našiel fragment horného okraja misky zdobený štylizovanou vlnovkou.
Záver: Na Ostrej hore sa nachádzalo v halštatskom a laténskom období opevnené výšinné sídlisko s predhradím na východnej strane. Nálezy črepového charakteru však predpokladajú aj staršie osídlenie v neskorej bronzovej dobe, ktoré zatiaľ nie je možné presnejšie identifikovať. Na južnom svahu Ostrej hory pri Horovciach sa nachádzalo neopevnené sídlisko z neskorohalštatského a laténskeho obdobia (Petrovský Šichman, A. 1965, s.53-129), ktoré mohlo byť zabezpečovacou osadou hradiska na Ostrej hore (Poloha B). Z tejto strany bola zrejme aj prístupová cesta na hradisko smerom cez východné predhradie na akropolu. Na severnej strane bolo identifikované J. Moravčíkom valové opevnenie (Moravčík, J. 1976, s.13-69), pozostávajúce z mohylových útvarov. Tento útvar má skôr charakter mohylového pohrebiska ako valu, a preto túto hypotézu bude možné overiť len ďalším archeologickým prieskumom.
Podklad: Praveké hradisko na Ostrej hore pri Kvašove, Nálezová správa zisťovacieho archeologického prieskumu 4.-9.júla 1995, autor: Martin Vančo, vydal: Chronos Bratislava 1998 a www.pamiatky.sk.
