Národná kultúrna pamiatka Hrádok a sídliská vyhlásená v roku 2019. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hrádok. Hradište 1. Hrádok s valovým opevnením. Opevnený areál hradiska sa nachádza na skalnom masíve Hradište (518,8m) na jeho severnom (severoseverozápadnom) vrchole s kótou 512,754m n.m. Starý názov pre lokalitu je Ostré vŕšky. Tento opevnený areál je známy od roku 1964, ale nálezy, ktoré umožnili jeho bližšie kultúrne zaradenie pochádzajú z prieskumu v rokoch 2000-2001. Lokalita sa nachádza nad lomom za Belušskými Slatinami, za tzv. Prvými mojtínskymi vrátami, na pravej strane Slatinského potoka. Bralnatý masív strmo priečne vyčnieva na smer doliny (západo-východná orientácia). Tvorí ukončenie asi 300m dlhého úzkeho hrebeňa, ktorého druhý koniec má podobný tvar (tu bolo neskôr zistené rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry – Hradište 3). Na temene masívu sa nachádzajú zreteľné pozostatky hradiska oválneho tvaru rozmerov približne 60x25m, orientovaného dlhšou osou v smere východ-západ. Z najvyššieho bodu v západnej časti (kóta 518,8m) sa terén mierne zvažuje od hrebeňa do južného svahu. V smere hodinových ručičiek je od východu po západ hranica lokality vymedzená kamenitým valovým opevnením s drevenou vnútornou konštrukciou, protiľahlú stranu ohraničuje prirodzená konfigurácia terénu (prudký terénny zlom). Rozloženie rozvalín a konfigurácia terénu naznačujú, že vstup do hradiska bol z južnej strany cestou od hlavného hrebeňa masívu. Je tu prerušený valu s polkliešťovitou dispozíciou. V jeho priestore bol zachytený masívny kameň s vývrtom (čap pántu brány). Nad vstupom sa zrejme nachádzala drevená veža. Val nesie stopy prepálenia (pozostatok násilného zániku). Na okraji pri opevnení (vnútorná línia valu) je umelo vytvorená terasa šírky 2-3m s tenkou kultúrnou vrstvou. Tu možno očakávať obytné, prípadne hospodárske objekty. Pod touto terasou sa nachádzajú mohutné rozvaliny pôvodného opevnenia. Podľa zvyškov ho tvoril kamenno-hlinitý val komorovej konštrukcie, vyplnený vápencovými kameňmi s priemerom 20-60cm a hlinou. Podľa niekoľkých opracovaných kameňov mohla byť na vonkajšej strane valu kamenná plenta. Miestami mohol val dosahovať výšku 3-4m a v korune mať šírku asi 1,5m. Drevená palisáda na korune valu pokračovala po obvode hradiska, kde zo severnej strany tvorila jediné opevnenie nad strmým svahom kopca. Na východnom okraji hradiska sa dá predpokladať menšia strážna veža. Hrádok bol založený ľudom púchovskej kultúry. Boli tu odhalené nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 z okruhu tejto kultúry. Najstaršie nálezy pochádzajú z obdobia mladého neolitu (4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.), kedy sa tu usadili prví roľníci. Ďalšie nálezy z medenej doby (eneolit) (4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l.), mladej (mladšej) bronzovej doby (1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.), mladej železnej doby (laténska doba) (400 p. n.l. – 0), rímskej doby (stopy po valovom opevnení) (0 – 380), doby sťahovania národov (380 – 500) a neskorého stredoveku (1.375 – 1.526). Našli sa tu unikátne nálezy: bronzový meč, depot železných predmetov, keramické črepy, úlomok kamenného žarnova a keltské mince typu Veľký Bysterec. Hradisko bolo pravdepodobne využívané ako refúgium ľudu púchovskej kultúry z konca mladej železnej doby (laténska doba) (400 p. n.l. – 0) a začiatku rímskej doby (0 – 380). Slúžilo obyvateľom okolitých osád. Pravdepodobne ho zničili germánske kmene v neskorej laténskej dobe (60 p. n.l. – 0). Na lokalite boli zaznamenané zmeny (prestavby) v 1.-6.storočí, v 15.storočí a v období 19.storočie až 1.polovica 20.storočia.
Sídlisko 1. Neopevnené sídlisko prechodného rázu (Hradište 2) bezprostredne prilieha z juhu k Hradišti 1. Nachádza sa pod severným vrcholom vrchu Hradište (518,8m), južne od hrádku (Hradište 1). Objavené bolo pri prieskume v rokoch 2000-2001. Má polelipsový pôdorys. Bolo založené ľudom púchovskej kultúry. Svedčia o tom nálezy zlomkov keramiky, charakteristického šidielka a železnej spony. Najvýznamnejším nálezom bol ale depot železných predmetov z 15.storočia. Osídlenie je tu datované do mladej železnej doby (laténska doba) do obdobia 400 p. n.l. – 0 do okruhu púchovskej kultúry. Úpravy hradiska prebehli v 15.storočí.
Sídlisko 2. Neopevnené sídlisko (Hradište 3). Prírodne chránené výšinné sídlisko sa nachádza na opačnom, juhovýchodnom (juhojuhovýchodnom) vrchole temena s kótou 513,146m n.m. Objavené bolo pri prieskume v rokoch 2000-2001. Nachádza sa na juhovýchodnom vrchole vrchu Hradište (518,8m), juhovýchodne od hrádku (Hradište 1) a sídliska (Hradište 2). Má nepravidelný pôdorys. Je to chránené sídlisko krátkodobého charakteru a mohlo slúžiť ako predsunutý pozorovací bol opevnenia Hradište 1. Najstarším dokladom osídlenia pravdepodobne z mladej kamennej doby (neolitu) (5.700 p n.l. – 4.400 p n.l.) je čepielka z obsidiánu. Osídlenie je tu datované do medenej doby (eneolitu) do obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. Úpravy hradiska prebehli v 15.storočí, kedy bolo pravdepodobne využívané ako útočisko miestneho obyvateľstva v čase husitského ťaženia Považím.
Hrádok a sídliská sa nachádzajú v katastri obce Beluša, v lokalite Belušské Slatiny. Vedie naň žltý miestny chodník z lokality Belušské Slatiny.
Hradisko Belušské Slatiny (So súhlasom portálu www.hradiska.sk).
