Výšinné sídlisko a hrádok ľudu púchovskej kultúry sa nachádza na vrchu Holíš (533,2m). Lokalitu preskúmal archeológ Anton Petrovský-Šichman. Na temene vrchu našiel grafitovú keramiku, ktorú datoval do rímskej doby (0 – 380). V polovici 80.rokov 20.storočia lokalitu skúmal archeológ Jozef Moravčík. V sedle medzi samotným vrchom a jeho južným vrcholom a priamo na južnom vrchole našiel črepy keramiky a pravdepodobne aj opevnenie. Na západnom svahu vrchu boli objavené črepy keramiky vyrobenej na hrnčiarskom kruhu zo starej železnej doby (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.) a najmä z mladej železnej doby (laténska doba) (400 p. n.l. – 0) z okruhu púchovskej kultúry. Severne od vrchu sa v severnom sedle nachádzalo sídlisko z rímskej doby (0 – 380) (zasahuje až do polohy Paprudie tesne na sever od sedla a na východnú stranu sedla). Na svahu v polohe Paprudie je doložená keramika aj zo starej železnej doby (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.). Hrádok sa nachádza v katastroch obcí Nimnica a Udiča.
Nimnica – Holíš (So súhlasom portálu www.hradiska.sk).
