Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1984. Základy zaniknutého stredovekého hrádku, strážneho hradu, sa nachádzajú východne od obce Medzianky na vyvýšenom skalnom výbežku v lokalite Zámek v nadmorskej výške 140m. Upravovaný bol v 12.-15.storočí. Bol dvojpriestorový s obdĺžnikovým pôdorysom.
Existencia križovníkov (johanitov) na tomto území je úzko spätá s osudmi hradu nad Medziankami. Najstaršia listina je z roku 1212 a kráľ Ondrej II. ňou daroval Bratom svätého hrobu neobývanú zem (dnešné územie Chmeľova, Radvanoviec, Medzianok a časti Hanušoviec na Topľou). Samotný hrad sa však v listine nespomína. Mohol byť postavený na kráľovskej pôde z kráľovej iniciatívy niekedy koncom 12.storočia na menej obývanej hranici Uhorska a pri dôležitej komunikácii. Historici lokalizujú sídlo križovníkov do Chmeľova avšak stavebné prvky tunajšieho kostola tomu nenasvedčujú, pretože ide o pôvodne gotický kostol. V polovici 13.storočia si križovníci postavili svoj kostol v Hanušovciach nad Topľou (dokazuje to stavebný štýl kostola ale aj ich rádový znak vytesaný do triumfálneho oblúka). Hanušovce nad Topľou ležia na dôležitej komunikácii pod hrádkom v Medziankach a Chmeľov nie. Preto nemožno vylúčiť prítomnosť johanitov v Hanušovciach (pôvodne sa spomínajú ako Villa Johanis). Rád svätého hrobu mal vo svojich začiatkoch aj militantnú funkciu a preto je pravdepodobné, že križovníci sídlili spočiatku na hrádku v Medziankach a potom sa presunuli do Hanušoviec. Križovníci boli nútení opustiť v roku 1313 svoj majetok, pretože po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 medzi kráľom Karolom a Omodejovcami sa stal vlastníkom majetku Chmeľov kráľov prívrženec magister Kokoš. Hrad bol pri týchto udalostiach pravdepodobne poškodený čomu nasvedčuje súvislý spálený horizont. Ten však už v roku 1319 predáva svoj majetok aj s existujúcim hradom (Medzianky alebo Radvanovce) šľachticovi Jánovi. Hrad tak ako Hanušovce patril Abovcom, ktorí sa zasadili o rozvoj Hanušoviec. Archeologický výskum však nepotvrdil v tomto čase žiadnu prestavbu hradu. Soóosvci zo Solivaru, ktorí sa stali vlastníkmi hanušovského panstva si postavili svoje sídlo priamo v Hanušovciach na mieste tzv. Malého kaštieľa. Medziansky hrádok využili ešte v 15.storočí bratrícke vojská, ktoré tu mali pravdepodobne svoje hlavné sídlo a v Chmeľove malú pevnôstku. Po roku 1460 kedy hrad opustili začal chátrať až úplne zanikol. V 19. storočí však bolo ešte v polohe vidno obrysy architektúry avšak o dnešnú prezentáciu v teréne sa postaral archeologický výskum Slovenskej akadémie vied v roku 1982.
Objekt hrádku tvoril jednoliatu pravidelnú architektúru a valové opevnenie o rozmeroch 70x(30-40)m s priľahlou priekopou sa napájalo na severnej strane k skalnému zrázu. V juhovýchodnej časti bola priekopa zasekaná do skalnej strže a tak sa získal aj materiál na stavbu o 10m vyššie položeného kamenného objektu o rozmeroch 36x(13-15)m. Na jeho juhovýchodnej strane bola kamenná obytná veža s múrom hrubým 3,3m a vonkajším rozmerom 14×11,6m. Vnútorný obytný priestor mal pri základoch rozmery zhruba 8x5m a do suterénu sa vstupovalo otvorom v severozápadnej stene. V severnom nároží hrádku bola vstupná veža o rozmeroch 8,5x8m a jej odkrytý obvod kubusu je pristavaný ku skalnému výstupku tak, že budí dojem plnej veže. Obvodové opevnenie sa v západnom nároží napájalo priamo na vežu v pravom uhle, pričom so severozápadnou stenou veže tvorilo jednoliate murivo. Na exteriérovej severozápadnej strane veže sa v ostení našli stopy portálu, ktorým sa vstupovalo do veže po drevenom rebríku. Ponad priekopu viedol pravdepodobne drevený most a vstupná brána bola v palisádovom plote. V severovýchodnej časti hrádku bola odkrytá cisterna s vnútorným priemerom 2,8m a hĺbkou 6m, ktorá bola vymazaná tvrdou vápennou maltou tvoriacou vodotesnú izoláciu.
Zo strmého kopca je veľmi dobrý výhľad. Jasné počasie potvrdilo, že hrádok bol dôležitým bodom v stredovekom signálnom systéme, pretože bolo vidno nielen Hanušovce nad Topľou a celú oblasť Chmeľova ale aj Kapušiansky hrad. Okolo objektu sa dodnes vinie z troch strán zreteľná priekopa s valom, iba na východnej strane je strmý skalný zráz. Hrádok je po výskume zakonzervovaný tak, že je zreteľne odčítateľný jeho pôdorys v teréne. Cisterna je prehĺbená a zakrytá železnou mrežou. Objekt sa tak podarilo zachrániť pred úplným zmiznutím a pri návšteve si môžete urobiť predstavu o kompaktnej fortifikácii z 12.storočia.