Prícestná Kaplnka Panny Márie bola pôvodne zasvätená svätému Floriánovi. Postavená bola pred rokom 1767. Na vlastné náklady ju dal postaviť vtedajší bánovský richtár Juraj Latkóci. Bola to kamenná zaklenutá stavba pokrytá šindľom a uzatvorená drevenými mriežkovými dverami. Chodili k nej procesie na krížové dni (dies rogatium). Pôvodne v nej stála vzácna gotická polychrómovaná plastika Madony s Ježiškom z lipového dreva. So zreteľom na nebezpečenstvo odcudzenia i zlý stav pamiatky bola v roku 1997 socha sňatá a zreštaurovaná. V uvedenej kaplnke bola umiestnená sekundárne a pravdepodobne pochádza z Kostola svätého Mikuláša, biskupa, kde mohla byť umiestnená na hlavnom oltári. O tom by mohla svedčiť jednak monumentalita plastiky, reliéfne spracovanie, ako aj železný záves na uchytenie voltárnej skrinky. Socha je vysoká 135cm a široká 44cm, s korýtkom na zadnej strane. V neskorších obdobiach bola viackrát farebne a pravdepodobne i rezbársky upravovaná. Zreteľné sú nepôvodné doplnky z obdobia barokizácie plastiky (korunka na hlave Ježiška). Plastiku pravdepodobne vytvoril majster z okruhu stredoslovenských banských miest okolo poslednej tretiny 15.storočia. Ide o veľmi kvalitné, v literatúre doteraz neznáme dielo. Postava Madony je stvárnená vo vertikálnej obdĺžnikovej kompozícii s dynamickým esovitým vytočením a s vykročenou pravou nohou. Drapéria plášťa spadá v bohato riasených vertikálnych záhyboch k zemi. Na ľavom predlaktí drží Ježiška, pravou rukou si pridržiava lem plášťa. Šat Madony je ukončený pod hrdlom plastickou légou, z ktorej vychádza riasenie do plochých záhybov. Hlavu zdobí nízka dvojstupňová korunka na jemne rezaných vlasoch. Postava dieťaťa je nahá. Na hustých, prstencovo stočených vlasoch, je položená sekundárne umiestnená barokizujúca korunka, pravdepodobne z obdobia okolo roku 1650. Pri tejto plastike badať istú príbuznosť s tvorbou okruhu majstra oltára Panny Márie v bývalom kláštornom kostole v Hronskom Beňadiku, so sochou Madony z oltára Panny Márie v Pukanci a s tvorbou majstra Madony z Mošoviec i ďalšími príbuznými pamiatkami. Reštaurátorský prieskum odhalil päť etáp farebných úprav plastiky. Pôvodná polychrómia šatu Madony bola červená na striebre, na rukáve plášťa bol azurit, malachit podmaľovaný uhľovou čerňou na vrstvenom kriedovom podklade. Inkarnát Madony a Ježiška bol nanesený na vrstvenom kriedovom podklade so zvyškami schránok. V častiach inkarnátov bola dokázaná olovená bieloba a rumelka s oxidom železa. Pôvodná úprava šatu Madony bola strieborná na červenom polimente, s červenou lazúrou na rube plášťa. Na exponovaných miestach plášťa bol objavený sekundárny hliníkový podklad s pozlátením na mixtión. Aj korunka Madony bola farebne a plasticky upravovaná (barokizovaná) a pozlátená na červený poliment. Trojlístky na korune boli vsadené do pôvodného torza rezby. Pôvodná polychrómia je však zachovaná len fragmentálne. V ďalších obdobiach bola plastika štyrikrát farebne upravovaná pigmentmi novodobého charakteru (pruská modrá, syntetický ultramarín, žltý chróman olovnatý, zinková bieloba). Najkomplexnejšie bola dokázaná farebná podoba plastiky z obdobia jej barokizácie okolo roku 1650. Rozsah zachovanej polychrómie z tohto obdobia je okolo 80%. Madona bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku koncom 90.rokov 20.storočia. Dnes sa miesto plastiky v kaplnke nachádza novší obraz Panny Márie, pravdepodobne z 19.storočia. Pôvodne okolo kaplnky viedla cesta do obce Prusy a ulica sa volala Pastierska. V súčasnosti sa nachádza v západnej časti Bánoviec nad Bebravou, pred autobusovým nástupišťom a zbiehajú sa pri nej ulice Radlinského, Záfortňa a Moyzesova.
GPS poloha: 48°43’19.639″N 18°15’14.905″E.
