Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororománsky kostolík, Kaplnka svätej Anny, bol postavený v 2.polovici 13.storočia v ranogotickom slohu. Datovanie je iba podľa pôvodného západného portálu zakončeného lomeným oblúkom. Stavebne bol upravený v rokoch 1300-1310, ale zachoval si svoju pôvodnú podobu. Je to jednoloďová stavba s takmer štvorcovou loďou zakončenou polkruhovou apsidou. Apsida je riešená netradične, zvonku plynule nadväzuje na loď a nie je medzi nimi žiadne odsadenie. Rovnako tak zaklenutie apsidy nie je v podobe typickej konchy, ale valenej klenby, ktorá ide v oblúku apsidy do stratena. Od lode je apsida oddelená mierne lomeným triumfálnym oblúkom. Na južnej strane lode sa zachovali dve a na apside jedno štrbinové okno. Pravdepodobne v 14.storočí bol omietnutý a vyzdobený nástennými maľbami, z ktorých sa dodnes zachovalo už iba nepatrné množstvo. V roku 1766 kostolík premenili na tzv. ossarium (kostnicu). Zhromažďovali v nej kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kostolíku. V posledných rokoch panovania Márie Terézie (1740-1780) a za Jozefa II. (1780-1790) zrušili pochovávanie okolo kostolov. Tieto kosti potom v časoch Jozefa II. uložili do spoločného hrobu na novom cintoríne v obci. V roku 1713 sa kostolík uvádza s patroníciom svätého Fabiána a Šebastiána. V roku 1817 bola na stavbe obnovená strecha a bol omietnutý a vybielený interiér. Pri archeologickom výskume v rokoch 1968-1969 boli objavené základy menzy (obetného stola), čo dosvedčuje existenciu oltára a bohoslužobnú funkciu kostolíka v dávnych dobách. Pre tieto účely sa používal aj v časoch, keď mali vedľa stojaci farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej prechodne v rukách evanjelici. S tým možno súvisí aj osadenie drevenej tribúny v lodi na zväčšenie kapacity približne v 2.polovici 17.storočia alebo začiatkom 18.storočia. Po tomto výskume došlo v rámci následnej obnovy k viacerým nepremysleným zásahom. Boli odstránené takmer v celom rozsahu omietky v exteriéri i interiéri, čím boli zrejme zničené aj gotické fresky. Taktiež boli pri výmene strechy premurované koruny obvodových múrov, čo znemožnilo objasniť pôvodné riešenie strešnej konštrukcie. V apside bola vymurovaná nová oltárna menza, na proporcie kostolíka trocha predimenzovanej veľkosti. Neskôr stavba fungovala aj ako farská sýpka, a to ešte v roku 1929. Oprava prebehla aj v roku 1990, kedy bola zakonzervovaná strecha a abola obnovená fasáda kostolíka. V roku 2010 bol realizovaný vôbec prvý komplexný výskum stavby pred jej obnovou, ktorá ale stále nebola realizovaná. Archeológ a historik Dr. Anton Petrovský-Šichman o kostolíku uviedol: „Vedľa väčšieho novovekého kostola stojí zachovalá stavba malého románskeho kostolíka Svätej Anny. Dĺžka kostolíka je rovnaká ako dĺžka štvrtého kostola v Mikulčiciach na Morave. Portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Patrí k najstarším zachovalým stavbám na Slovensku„. Stojí za kostolom v centre Beluše na ulici Farská.
