Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Baroková budova bývalých vodných kasární, sídla Slovenskej národnej galérie, bola postavená v rokoch 1759-1763. Architektmi boli G. B. Martinelli a F. A. Hillebrandt. Upravovaná bola v rokoch 1940-1941,1951 a 1969-1977. Stavba má pôdorys v tvare U, dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažná. Stojí na južnom okraji Pamiatkovej zóny na Rázusovom nábreží 2. Slovenskú národnú galériu tvorí komplex budov s ústrednou dominantou, pôvodne štvorkídlovou barokovou rezidenciou bývalej mestskej polície, situovanou na nábreží Dunaja (odtiaľ pomenovanie vodné kasárne). Historická budova bola spočiatku, v rokoch 1950-1955, adaptovaná pre potreby galérie a neskôr v rokoch 1969–1977 rekonštruovaná a rozšírená o modernú prístavbu pre širšie potreby galerijnej inštitúcie. Autorom prístavby je architekt V. Dedeček.
