Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Stojí v Považskej Bystrici, v mestskej časti Považské Podhradie, pri hlavnej ceste priamo pod Považským hradom. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Kaštieľ bol postavený v rokokovom slohu pravdepodobne v polovici 17.storočia (uvádza sa rok 1676). Niektoré zdroje uvádzajú ako dátum výstavby roky 1750-1775, no kaštieľ sa nachádza už aj na rytine z poslednej tretiny 17.storočia. Prvými majiteľmi boli pravdepodobne Balašovci. Najväčší rozkvet zaznamenal kaštieľ v časoch, kedy bol v majetku rodiny Sapári. Je to chodbový solitér s päťkrídlovým pôdorysom (v tvare nepravidelného písmena U), dvojtraktovou dispozíciou, dvojpodlažný s pivnicou. Má arkádový dvor s prerušeným zadným traktom a vstavanou kaplnkou z rokov 1763-1764. Kaplnka bola opravovaná po roku 1960. V strede hlavného priečelia obráteného smerom k Váhu sa nachádza trojosový akcentovaný rizalit so schodiskom v dvorovej časti. Arkády dvora sú segmentové, na poschodí so štíhlymi stĺpikmi. Kaplnka, umiestnená v nároží prízemia, má zachované pôvodné členenie stien. Z pôvodného zariadenia kaplnky sa dva obrazy (Narodenie a Svätá rodina od autora I. J. Mildofera) dostali do Slovenského národného múzea v Martine. V múzeu skončili aj rokokové vyrezávané rámy portrétov a rokokový konzolový stôl. Fasáda na rizalite je členená pilastrami a zakončená volútovým štítom. V oknách na prízemí sa nachádzajú rokokové mreže. Stavbu pokrýva manzardová strecha s plechovou vežičkou. Miestnosti sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, ktoré sú zoradené na spôsob enfilád. V izbách sa nachádzajú pôvodné dvere. V pivnici kaštieľa sa nachádzali tri kamenné erby a kamenná doska z roku 1777. Poslednou majiteľkou kaštieľa bola v období pred 1.svetovou vojnou až do roku 1918 barónka Popper. Dňa 4.11.1918 sa ku kaštieľu prihnala lavína rozzúrených a po rabovaní túžiacich ľudí, z ktorých väčšina bola z Papradna, Brvnišťa a Stupného. K ním sa pridalo veľa obyvateľov Považského Podhradia. Vypáčili brány a vchodové dvere, vtrhli do kaštieľa a ničili a rozbíjali všetko čo im prišlo pod ruky. Mnohé veci, medzi nimi i knihy, vynášali pred kaštieľ a tam ich s jasotom pálili. Pred kaštieľom sa rozprestieral veľkolepý anglický park, siahajúci až ku korytu rieky Váh. V lete roku 1919 boli na poschodí kaštieľa ubytovaní vojaci z 21.pešieho pluku. V roku 1927 bola správkyňou kaštieľa spisovateľka Hana Gregorová, ktorá v ňom aj bývala. V roku 1932 bol v kaštieli zriadený ústav pre duševne choré deti, od roku 1939 slúžil ako dievčenský internát. V roku 1946 prevzala kaštieľ Liga proti tuberkulóze, v rokoch 1950-1955 slúžil opäť ako internát a v rokoch 1958-1975 v ňom bola umiestnená materská škola. Kaštieľ tiež slúžil rôznym podnikom ako skladový priestor, čo sa vo veľkej miere podpísalo pod jeho spustošenie.
Hospodárska stavba. Solitérna hospodárska stavba (bývalé maštale) sa nachádza severne od kaštieľa. Postavená bola v roku 1775. Je to dvojpodlažná budova s obdĺžnikovým pôdorysom a jednopriestorovou dispozíciou. Stojí v areáli kaštieľa.
Sýpka. Postavená bola okolo roku 1760 a nachádza sa severne od kaštieľa. Upravovaná bola v 1.polovici 19.storočia a v 20.storočí. Je to murovaná jednopodlažná budova s pivnicou, so štvorcovým pôdorysom a dvojtraktovou dispozíciou. Stojí v areáli kaštieľa.
