Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Vznik sídla sa spája s menom Františka Jakušiča, ktorý podľa archívneho výskumu nechal pred rokom 1574 postaviť v Pruskom budovu majera so štyrmi skladiskami. Jej stotožnenie s najstaršími konštrukciami kaštieľa je možné už iba v hypotetickej rovine. Najstaršou zistenou časťou kaštieľa je obdĺžnikový obytný objekt, ktorý postavili v južnej časti dnešného severozápadného krídla v 2.polovici 16.storočia. V strede fasády bol osadený prevet a objekt mal inú úroveň podlaží ako dnes. Výtvarné riešenie južnej dvojpodlažnej fasády objektu malo podobu smotanovo-bieleho goticko-renesančného geometrického kvádrovania. Tvorila ho hladká biela plocha kvádra vymedzeného zahĺbenými združenými ryskami so škrabanou plochou. Severná jednopodlažná časť mala na fasáde smotanovo-bielu štruktúrovanú omietku. Kaštieľ bol sídlom panstva Pruské. Po Františkovi Jakušičovi zdedil panstvo jeho syn Andrej Jakušič, ktorý sa v roku 1607 oženil s Juditou Turzovou. Počas ich vlastníctva v rokoch 1607-1623 bol objekt rozšírený južným smerom pristavaním dvojpodlažnej severozápadnej bašty a severnej časti juhozápadného krídla. Fasádu bašty pod korunnou rímsou zdobil 70cm vysoký reliéfny vlys s rastlinnými motívmi a pod vlysom bola fasáda komponovaná ako striedanie sivých pilastrov a širších bielych polí. Sondou odhalený úsek vlysu ukazuje mimoriadnu výtvarnú kvalitu a vysokú náročnosť remeselného vyhotovenia výzdoby fasády bašty a zaraďuje kaštieľ medzi najlepšie renesančné architektúry na území Slovenska. V nástupnej miestnosti do severozápadnej bašty je valená klenba s výsečami a omietkovými profilovanými rebrami vytvárajúcimi na klenbe plynulý sled kosoštvorcov v mieste stretávania rebier s terčíkmi a na ploche medzi nimi s rozetami. Pravdepodobne okolo polovice až v 2.polovici 17.storočia, za vlastníctva Juraja Jakušiča, syna Andreja Jakušiča a Judity Turzovej došlo k rozšíreniu juhozápadného krídla južným smerom pristavaním dvojpodlažnej časti s južnou baštou. I v tomto prípade sa potvrdili vysoké umelecké nároky stavebníkov na honosné riešenia priečelia. Fasádu vertikálne členili pilastre v kombinácii so štruktúrovanou plochou steny a výzdobne riešené plochy suprafenestier. Na prvom nadzemnom podlaží v podobe ranobarokových uší a striedania horizontálnych bielych plôch s omietkovými rímsami, na druhom nadzemnom podlaží v podobe krajných plastických trojuholníkov spojených pásom hladkej bielej omietky. Pod oknami druhého nadzemného podlažia bol sivý pás so zrkadlami zo štruktúrovanej omietky. Renesančné etapy možno na základe zistenej vysokej výtvarnej úrovne nálezov na fasádach považovať v stavebnom vývoji kaštieľa za najvýznamnejšie a možno predpokladať vysokú umeleckú kvalitu prípadných nálezov v interiéri. V roku 1663 pravdepodobne kaštieľ spustošili osmanské vojská, ktoré tiahli Považím. Vtedy sa Imrich Jakušič (1642-1692) s rodinou a ďalšími šľachticmi z okolia ukryli na hrade Vršatec. V súpise panstva z 1.2.1683 bolo uvedené, že kaštieľ tvorili tri celomurované krídla a posledné, štvrté bolo drevené, a nachádzalo sa v zlom stave. Bližšie nedatovaný urbár z roku 1683 približuje podobu okolia kaštieľa. Priamo nad ním existovala ovocná záhrada s miestom na uchovávanie ľadu. Okrasná záhrada so stromami a kvetinami bola situovaná pri dolnom majeri. Po smrti Imricha Jakušiča v roku 1692 sa panstvo dostalo do rúk Uhorskej komory. Cisár Leopold I. panstvo Vršatec daroval 26.4.1695 ríšskemu grófovi Krištofovi Sigfriedovi Breunerovi a jeho manželke Márii Barbore Izabele Breunerovej po zaplatení 65.095 rýnskych zlatých. Manželia dva roky predtým dostali od cisára panstvo Ilava a tak došlo k spojeniu dvoch samostatných majetkov so sídlom v kaštieli v Pruskom. Vnuk Krištofa a Márie Breunerovcov, Karol Königsegg 18.11.1746 zriadil z oboch panstiev majorát, ktorý odkázal svojmu druhorodenému synovi ríšskemu grófovi Františkovi Xaverovi Königseggovi. K väčšiemu nárastu hmoty kaštieľa došlo v 18.storočí. V závere 17.storočia až v 1.polovici 18.storočia rozšírením najstaršej časti severným smerom a postavením severovýchodného krídla, v 80.rokoch 18.storočia postavením juhovýchodného krídla a dvorového traktu, ktorý tvorila na prvom nadzemnom podlaží otvorená arkáda a na druhom podlaží priebežná chodba zaklenutá valenou klenbou so styčnými výsečami. Zavŕšenie stavebného vývoja kaštieľa v 80.rokoch 18.storočia bolo spojené so stavebnými aktivitami grófa Františka Xavera Königsegga a jeho manželky grófky Sidónie Esterházy, ktoré naznačuje aj datovanie nad portálom severovýchodného krídla kaštieľa rokom 1781. Obe nové krídla mali výtvarnú výzdobu priečelia kompozične totožnú so staršou, plochu fasád vertikálne členili sivé a pravdepodobne biele pásy, nad oknami boli biele suprafenestry, v ktorých sa uplatňoval motív oválov a trojuholníkov. V páse nad oknami druhého nadzemného podlažia boli omietkové zrkadlá s konkávnymi rohmi. Dvorové fasády arkád členili biele pilastre v kombinácii so sivou plochou steny, sivé cvikle arkád vypĺňali plastické trojuholníky. Spolu s manželkou Sidóniou Esterházy nechal František Xaver Königsegg v kaštieli vybudovať súkromnú kaplnku, ktorú posvätil nitriansky biskup František Xaver Fuchs. Po ich smrti prešiel majetok na ich synovca Ernesta Königsegga (1755-1803), ktorý sa tu ale nezdržiaval. V rokoch 1804-1818 došlo k postupnej výmene krovu za konštrukciu klasickej ležatej stolice s použitím päťbokej prahovej väznice a so zavetrením diagonálami v tvare písmena A, na hornom poschodí s konštrukciou hambálku. V kaštieli sa zdržiaval až vnuk Františka Xavera Königsegga, Gustáv Königsegg (1813-1882) s manželkou Gizelou Čáki. V rokoch 1843-1845 došlo k prestavbe kaštieľa. Počas nej premiestnili kaplnku na iné miesto do rondelu alebo nárožia. Slávnostné vysvätenie kaplnky sa uskutočnilo 6.3.1845 za prítomnosti vicearchidiakona Jozefa Viczena. Kaštieľ bol prefasádovaný. Uplatnili sa tu biele okenné šambrány s rovnou nadokennou rímsou a plocha steny bola zelená. Pravdepodobne pri tejto úprave bol osadený vstupný, dnes nezachovaný portál na stranách s pilastrami ukončenými iónskou hlavicou. Po smrti Gustáva Königsegga bol v roku 1882 zhotovený inventár panstva Pruské, do ktorého zaznamenali riešenie interiéru kaštieľa. V texte nezaznamenali bližšie informácie o podobe jednotlivých miestností, zachytili iba ich celkový počet. Na poschodí bolo spolu 32 miestností, jedna z nich bola knižnica. Na prízemí sa nachádzal rovnaký počet miestností, z toho dve komory, jedna kuchyňa a dreváreň. Synovec Gustáva Königsegga, František Königsegg musel po 1.svetovej vojne časť panstva v dôsledku pozemkovej reformy odovzdať štátu. Časť dlhov splatil rozpredajom pozemkov obyvateľom panstva a zostatok prevzala Bodenkredit-bank z Budapešti, ktorá prenajala panstvo Považskému cukrovaru v Trenčianskej Teplej. V roku 1924 budapeštianska banka predala majetok Dunajskej banke v Bratislave. V rokoch 1946-1952 užívali kaštieľ mníšky Kongragácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. V roku 1949 prešiel kaštieľ do rúk štátu. V roku 1954 bola z priestorov františkánskeho kláštora presunutá do kaštieľa záhradnícka škola, dnes Stredná odborná škola. V roku 1991 bol kaštieľ vrátený pôvodným majiteľom, dnes je v majetku župy. Niekoľko drobných opráv kaštieľa prebehlo v 20.storočí. V roku 2012 prebehol architektonicko-historický, umelecko-historický a archívny výskum kaštieľa. Je to chodbová solitérna dvojpodlažná stavba s podpivničením, štvorkrídlovým uzatvoreným pôdorysom a dvojtraktovou dispozíciou. Má ústredné arkádové nádvorie a dve okrúhle nárožné bašty. Spojovacie arkádové chodby sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. V miestnostiach sú krížové a pruské klenby. Budova má vstupný vestibul, z ktorého vedie na poschodie reprezentačné schodisko. Barokovo-klasicistická fasáda je rytmicky členená. Nárožná miestnosť v severovýchodnom krídle si zachovala renesančnú štukovú sieťovú klenbu a kamenný erb zo 16.storočia. Okolo kaštieľa bola pôvodne vodná priekopa, ktorá je dnes čiastočne zasypaná a spojená s rozsiahlym anglickým parkom za nádvorím. Kaplnka zriadená koncom 18.storočia bola opravená v rokoch 1956-1957. Kaštieľ sa nachádza v severozápadnej časti obce Pruské.
Park. Park pri kaštieli.
