Národná kultúrna pamiatka Kláštor benediktínov vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kláštor benediktínov. Opevnený kláštor bol postavený v 2.polovici 11.storočia. Prevláda barokový sloh. Upravovaný bol v 15. a 16.storočí, kedy bol opevnený baštami (1537) a rozšírený na spôsob renesančnej pevnosti. Ďalšie úpravy v 17. a koncom 18.storočia. Po roku 1972 bol opravený. Spolu s kostolom dominujú nad obcou pri križovatke ciest. Benediktínske opátstvo vzniklo v lokalite osídlenej v neolite, dobe halštatskej a veľkomoravskej. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti. Opátstvo založil pred rokom 1075 vtedajší údelný vojvoda, neskorší kráľ, Gajza I., ktorý ho obdaroval veľkými majetkami nachádzajúcimi sa predovšetkým v Tekovskej župe ale aj v ďalších. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty. Jedna zo západu, z Nitry a druhá z južného Slovenska, ktoré ďalej pokračovali pozdĺž Hrona do Zvolena a významných baníckych lokalít stredného Slovenska, z ktorých sa vyvinuli bohaté banské mestá. Pôvodne tu stál románsky kostol a kláštor, čo ozrejmili archeologické výskumy v rokoch 1881-1883 (kostol) a v rokoch 1972-1975 (kláštor). Kostol bol trojoďovou stavbou s tromi svätyňami na východe a dvoma vežami na západe. Na jeho mieste postavili neskôr gotický kostol. Kláštor stál južne od kostola. Románsky stavebný komplex zbúrali a v rokoch 1345-1375 nahradili gotickými objektmi, z ktorých sa zachovala veľkolepá trojloďová stavba kostola. Spolu s ním postavili aj kláštor, situovaný na mieste predchádzajúceho románskeho. Na jeho východnej strane bola kapitulná sieň. Štvorkrídlový kláštor s ústredným dvorom komunikačne spájala obiehajúca krížová chodba, z ktorej sa zachovala iba severná časť. Koncom 15.storočia kostol a kláštor opravili. V roku 1489 postavili kaplnku. Poslednou gotickou stavbou bolo tzv. opátske krídlo z roku 1508. V pozmenenej podobe stojí dodnes a je súčasťou vstupu do kláštora. Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku bolo ranostredovekým kultúrnym strediskom. Pestoval sa tu latinský chorálový spev a opisovali sa knihy. Koncom 11. a začiatkom 12.storočia tu vznikol evanjeliár, známy ako Nitriansky, ktorý patrí medzi pozoruhodné rukopisné pamiatky Slovenska. Opátstvo plnilo aj funkciu stredovekého notárstva, tzv. hodnoverné miesto, až do 16.storočia. Prvú listinu vydal hronskobeňadický opát v roku 1225. V roku 1538 sa opátstvo stalo majetkom ostrihomskej kapituly a v roku 1565 prestalo existovať. Zavŕšila sa jedna významná etapa vývoja Hronského Beňadika ako sídla benediktínskeho opátstva. V priebehu 16.storoči sa celá stredná Európa zmietala pod osmanskými výbojmi. Keďže opátstvo malo strategickú polohu, strážilo dôležitú obchodnú cestu do zlatonosnej a striebronosnej oblasti Slovenského stredohoria, ostrihomská kapitula tu mala vlastnú posádku. V dôsledku vnútorných nepokojov v celej krajine, veľkej nespokojnosti kláštorných poddaných, ako aj blížiaceho sa tureckého nebezpečenstva bolo treba zlepšiť obranyschopnosť areálu, kláštor pozmenili na renesančnú pevnosť. V prvých stavebných etapách v rokoch 1537-1538, 1551 a 1557 zosilnili hradobné múry a vybudovali nové. Neskôr, v rokoch 1565-1588, zvýšili obvodové múry kostola, zamurovali veľké gotické okná, vybudovali delové bašty a palebné postavenia. Koncom 16.storočia Turci okupovali časť južného Slovenska, V roku 1599 zničili mestečko Hronský Beňadik, a bývalý kláštor, pozmenený na renesančnú pevnosť, podpálili. V rokoch 1663-1665 bolo tunajšie mestečko a teda i pevnosť dôležitým oporným bodom cisárskych vojsk, ktoré zastavilo ďalší postup Turkov. Areál renesančnej pevnosti bol v tých časoch ťažko poškodený. V priebehu 17.storočia sa vykonávali na areáli takmer nepretržite stavebné práce, čo súviselo jednak s poškodením objektu, ale i s vtedajšími neistými časmi. Bola opravená strážnica, veža kostola a prašný mlyn. Pevnostný charakter, ktorý na objekte dominuje, nezotreli ani ďalšie stavebné úpravy v 18.storočí. Medzi ne možno prirátať nadstavbu južnej krížovej chodby a jej predelenie na jednotlivé komory v roku 1711, opravu jedálne kláštora s novou klenbou v roku 1724 a napokon aj postavenie veľkej sýpky v roku 1752. Do jej priestorov sústreďovali obilie zo všetkých vtedajších kláštorných majetkov. Veľký požiar, ktorý vypukol v mestečku v júni 1881, sa preniesol na strechu sýpky a poškodil aj ostatné časti areálu. V tom istom roku začali s opravnými prácami, ktoré dokončili v roku 1889. Prác sa ujala vtedajšia krajská pamiatková správa pod vedením profesora I. Henszlmanna a I. Steindla. Projekt vypracoval architekt F. Storno. V roku 1972 sa začalo s archeologickým a o niečo neskôr aj pamiatkárskym výskumom, ktoré budú slúžiť ako podklady na opravu celého areálu.Z pôvodného vybavenia chrámu pochádza fragment gotickej nástennej maľby zo 14.storočia, predstavujúci legendu o svätom Jurajovi, niekoľko gotických plastík (Madona z poslednej tretiny 14.storočia, Telo ukrižovaného z 13.storočia, umiestnený vo víťaznom oblúku, tzv. oltár svätej Scholastiky so sochami Madony a svätého Beňadika z 2.polovice 15.storočia), neskorogotický relikviár z roku 1483, gotická monštrancia z konca 15.storočia a ďalšie diela, ako plastika Krista z Božieho hrobu zo 17.storočia, náhrobok Š. Koháryho z roku 1690 a viaceré liturgické predmety a obrazy. Gotické oltáre z 15.storočia pri oprave objektu koncom 19.storočia preniesli do Cirkevného múzea v Ostrihome, kde sa nachádzajú dodnes.Zo stavebných etáp sú najmarkantnejšie gotická a renesančná. Z gotického obdobia pochádza kostol (patrí k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku) s reprezentačným vstupným portálom, architektonickými detailmi (okná, portály, klenby s konzolami, svorníkmi a hlavicami), gotická Kaplnka Svätej krvi a južné krídlo krížovej chodby. Z renesančného obdobia, keď zo stredovekého kláštora vytvorili dômyselnú a svojím spôsobom nedobytnú pevnosť, sa na objekte, napriek neskorším úpravám, zachovali okrem veľkých delových bášt a samostatného opevnenia viaceré renesančné klenby.Od roku 1952 sa v objekte bývalého kláštora nachádzal charitatívny domov, ktorý obývali členovia saleziánskej rehole. V súčasnom období, po odchode rehole saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, tu pôsobí rehoľa pallotínov.
Kostol svätého Benedikta.
Kláštor:
Východné kláštorné krídlo. Postavené bolo v renesancii v 15.storočí. Upravované bolo v 16.storočí.
Juhovýchodná delová bašta. Postavená bola v renesancii v 16.storočí.
Južné kláštorné krídlo. Postavené bolo v baroku v 18.storočí. Je trojpodlažné.
Juhozápadná bašta. Postavená bola v renesancii v 3.tretine 16.storočia. Upravovaná bola v 20.storočí.
Sýpka. Postavená bola v gotike po roku 1433. Upravovaná bola v 3.tretine 16.storočia, v rokoch 1611 a 1697 a v 3.štvrtine 18.storočia. Je štvorpodlažná.
Severozápadná bašta. Postavená bola v renesancii v 1.tretine 16.storočia. Upravovaná bola po roku 1882.
Severné opátske kláštorné krídlo. Postavené bolo v gotike koncom 14.storočia. Upravované bolo v 1.tretine a 2.tretine 16.storočia, v 3.štvrtine 18.storočia a v roku 1882. Je dvojpodlažné.
Krížová chodba. Postavená bola v gotike v 14.-15.storočí.
Nádvorie. Vybudované bolo v 16.storočí. Upravované bolo v 20.storočí.
Pracháreň. Vybudovaná bola v renesancii v 16.storočí. Upravovaná bola v 17.storočí. Má jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná.
Marianeum, Mariánsky dom. Postavený bol začiatkom 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažný.
Opevnenie kláštora:
Hradbový múr. Postavený bol v renesancii v 16.storočí. Upravovaný bol v 19. a 20.storočí.
Severozápadná brána opevnenia. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Upravovaná bola v 17.storočí.
Juhozápadná brána opevnenia. Postavená bola v renesancii v 16.storočí.
Kruhová bašta. Postavená bola v renesancii v 16.storočí.
Nádvorie, priestor v hradbách. Vybudované bolo v 16.storočí. Upravované bolo v 20.storočí.
Areál kláštora:
Archeologické nálezisko.