Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Na základe doteraz získaných informácií môžeme povedať, že v 14.storočí uprostred hradného areálu stál murovaný sakrálny kamenný objekt v rozsahu dnešného presbytéria gotického kostola. Z pôvodných budov hradu sa zachoval hradný palác, ktorý bol začiatkom 18. storočia prestavaný na barokový kaštieľ a hradná kaplnka, ktorá sa neskôr stala základom presbytéria dnešného kostola a bývalá colná veža sa stala kostolnou vežou. Pôvodne gotická hradná kaplnka z prelomu 14. a 15.storočia. Upravovaná bola renesančne na prelome 15. a 16.storočia a začiatkom 17.storočia. Terajší farský kostol s halovým trojlodím vznikol pravdepodobne až koncom 15.storočia ale vojnové udalosti v 17.storočí boli príčinou, že sa ani gotický Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovo nezachoval v pôvodnom stave. Súčasný neskorogotický trojloďový rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovo vznikol teda v roku 1675 kedy bol pristavaný ku gotickej kaplnke hradu zo 14.storočia, ktorý pred týmto rokom zanikol. Ďalšie úpravy v 18.storočí a na prelome 19. a 20.storočia. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Otvorenie súčasného veľkého oratória pochádza z konca 19.storočia. Trojlodie je k svätyni napojené cez lomený triumfálny oblúk. Celý klenbový systém trojlodia spočíva na dvoch vnútorných pilieroch. Kostolná veža má sedem podlaží. Na druhom podlaží bol kedysi obytný priestor. V roku 1675, súčasne s výstavbou kláštorného kostola, sa začalo so zásadnou prestavbou hradného gotického kostola, ktorou farský kostol dostal v podstate dnešnú podobu. 50.-60.roky 18.storočia (1750-1760) sa niesli v znamení úprav farského kostola, bol zhotovený nový oltár Panny Márie Škapuliarskej košickým maliarom Henrikom Schweitzerom, postavený chór i orgán a vyhotovené sochy pre nový oltár. V roku 1786 bola k severnej stene kostola pristavená sakristia. O necelých 20 rokov, bol kostol zrenovovaný a v roku 1847 pribudol nový veľký zvon Petra a Pavla. Požiar v roku 1876 vážne poškodil aj farský kostol s vežou. Ostali len zvony. O rok neskôr blesk veľmi poškodil vežu. Po vojne bol spustošený a v ďalších rokoch sa dočkal kostol menších či väčších opráv, ktoré jeho vzhľad upravili do dnešnej podoby. Ranobarokový hlavný oltár, ktorý vypĺňa celú šírku presbytéria, vyniká rozložitou dvojetážovou stĺpovou architektúrou, pestrou pozlátenou plastickou výzdobou a bohatstvom výtvarných diel. Rozmerné obrazy Poslednej večere a Immaculaty sprevádzajú početné plastiky v prvej i druhej etáži oltára. Vzájomná podobnosť s hlavným oltárom prešovského farského kostola (z roku 1696) prezrádza, že majstri z tejto dielne vyhotovili aj monumentálny hlavný oltár v Stropkove pravdepodobne okolo roku 1700. Bočné oltáre postavili až po polovici 18.storočia, čo sa odráža na architektonickom chápaní obidvoch oltárov. Oltár Panny Márie Škapuliarskej z roku 1754 predstavuje už ďalšie vývinové štádium barokových oltárov so zjednodušenou, ale monumentálnou architektúrou. Oltár svätej Anny z roku 1762 s volutovými pilastrami miesto stĺpov predstavuje už ďalšie architektonické a dekoratívne chápanie oltára typické pre rokokové obdobie. Obidva bočné oltáre a ich plastiky sú pravdepodobne dielom košickej dielne rezbára Jozefa Hartmana. Každý zo stropkovských oltárov predstavuje teda osobitný typ oltárnej architektúry a spolu vytvárajú pôsobivý a veľmi poučný celok. Rokokový interiér s plastikami zo 14.storočia. Nachádza sa na ulici Zámocká v strede mesta.
