Kostol narodenia Panny Márie v Novej Bani

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský, tzv. horný, Kostol narodenia Panny Márie z 2.polovice 14.storočia. Kostol bol postavený na mieste malej kaplnky na vrchu Stangelier. Okolo kostola bol vytvorený katolícky cintorín. Po 130 rokoch ho husitské vojská v roku 1432 vyrabovali a vypálili. Zničený a vypálený kostol bol vďaka veľkej úcte veriacich farníkov k Panne Márii v krátkom čase dostavaný a opravený v gotickom slohu. V 16.storočí nastal v meste veľký rozvoj baníctva, čo v kostole dosvedčuje aj erb mesta. V erbe je znázornená Panna Mária s dieťaťom v lone. Pred ním kľačí kráľ Ľudovít Veľký, obetujúci korunu. O značnej priazni panovníka Mateja Korvína svedčí doplnenie erbu o havrana so zlatou obrúčkou. Latinský text pod erbom znamená: „Slávna trojica miest nech pocíti v tomto znaku požehnanie v nerastnom bohatstve“. Medzi najtragickejšie dni farnosti patrí 17.máj 1664, kedy sem vtrhlo 6.000 tureckých vojakov, ktorí sťali 16 mešťanov, 48 ľudí ukrytých v bani sa udusilo, v meste zabili ešte ďalších 200 ľudí a do zajatia odvliekli 60 ľudí. Farský kostol bol potupený a znesvätený tým, že z neho urobili stajňu pre svoje kone. Pokoj v tomto kraji zavládol až v roku 1686, kedy Turci odišli. No pred svojim odchodom už aj tak zničený kostol zbúrali. Z tejto doby sa medzi ľuďmi udržala povesť, že keď sa Turci blížili smerom k Novej Bani od Pukanca, zložili dva veľké zvony z veže kostola a schovali ich do suchej studne v cintoríne pri kostole. Do jedného zvona uložili aj krásnu zlatú monštranciu z novobanského zlata a kalichy a druhým zvonom to prikryli. Studňu zasypali, aby tieto veci zachránili od zneuctenia. Nákres o tom, kde studňa leží sa neskôr stratil a studňu už nik nenašiel. Pri tureckom vpáde bol vyrabovaný a zničený nielen kostol ale i mesto, preto kostol zostal vyše 50 rokov v ruinách. V roku 1713 bola na námestí postavená aspoň provizórna zvonica. Kostol bol opravovaný v barokovom slohu až v rokoch 1725–1729 horlivosťou veriacich farnosti pod vedením senátora Wolfa. Slávnostne bol posvätený na sviatok Narodenia Panny Márie 8.septembra 1729 biskupom Imrichom Esterházym. Okolo kostola boli symbolicky zasadené aj tri lipy, z ktorých jedna rastie pred kostolom dodnes. Ďalšie úpravy v 19. a 20.storočí. Mobiliár pochádza z 1.polovice 18.storočia. Kostol sa nachádza na ulici A. Kmeťa.