Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodný románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 2.polovici 12.storočia. Postavenie kostola sa pripisuje rodu Pominovských. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej románskej podobe, iba s malými prestavbami nenarúšajúcimi celkový pôvodný ráz. Kamenné základy, odkryté pri archeologickom výskume, tu stáli už skôr a traduje sa, že tu stála ešte predkresťanská, pohanská stavba. Iná legenda hovorí, že bol postavený v 8.storočí a vraj tu počas svojej misie kázali svätí Cyril a Metod. V 18.storočí bola kapacita kostola zväčšená drevenými tribúnami pri južnej a severnej stene lode. S tým súvisela aj zmena prístupu na emporu, keď zrušili drevené schodisko pri severnej stene a nahradili ho súčasným na opačnej strane. Priestor lode bol taktiež presvetlený novým okienkom v južnej stene lode. Už v 1.polovici 19.storočia boli drevené tribúny odstránené kvôli zlému stavu. V roku 1884 sa realizovala obnova už chátrajúcej stavby, v rámci ktorej boli vymenené zvetrané stĺpiky v združených oknách na veži a osadený nový vstupný portál. Ten je na západnej strane, čo u stavieb tohto typu nie je bežné, apsida je orientovaná na východ. Odborná oprava kostolíka sa uskutočnila aj v roku 1936. Zatiaľ posledná obnova sa začala v roku 2008. Vtedy bolo objavené staršie murivo pod dnešnou stavbou, upravená fasáda a vymenená strecha. V rokoch 2008-2010 prebehol architektonicko-historický a umelecko-historický výskum. Počas výskumu reštaurátor Marián Keleši objavil vo svätyni unikátne fresky a nástenné maľby z viacerých období, aj keď v staršej literatúre sa uvádzalo, že sa tu nezachovali. Fresky, na ktorých je šesť apoštolov a nad nimi tróniaci Ježiš Kristus, pochádzajú pravdepodobne zo 14. až 15.storočia. Od roku 2014 boli fresky reštaurované. Jednoloďová obdĺžniková stavba má polkruhovú apsidu zaklenutú murovanou konchou, západnú vstavanú hranolovú vežu a emporu. Stavba má vonkajšie rozmery 8,1mx6,6m (loď) a 2,3mx4,5m (apsida) a je pokrytá šindľom. Veža je vysoká 14,5m, jej koruna je vo výške 12m. Zakončená je ihlanovou strechou. Na nárožiach lode sú zvyšky kamenných konzol. Z obdobia gotiky zrejme pochádza malé okno na južnej strane apsidy. V južnej stene lode a vo veži sú zachované pôvodné združené románske okná. Kostol patrí medzi panské emporové kostoly budované zemepánmi z lomového kameňa na ich majetkoch. Murovaná empora slúžila pre pána ako tribúna, aby bol počas bohoslužieb oddelený od ľudu. Na našom území začali vznikať v 12.storočí a veľa sa ich nezachovalo (často boli prestavované). Emporu podopierajú dva piliere štvorcového prierezu zdobené náznakom rímsy a pätky. Opiera sa valenými pásmi o západné priečelie. Na prízemí je zaklenutá valenou klenbou. Zo západu emporu osvetľuje malé kruhové okno. Murovaná empora, na západnej strane lode tvorí súčasne podnož vstavanej románskej veže. Dolná časť veže sa na poschodí otvára z troch strán polkruhovými oblúkmi. Drevený strop lode je rovný. Po vstupe sa návštevník ocitne pod emporou. Vzniknutý arkádový trojoblúk tvorí jednotný optický celok so stredovým oblúkom poschodia empory, na ktorú vedie drevený schodový rebrík s dvomi ramenami. Z poschodia je výhľad do lode a na oltár zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Oltár je barokový zo začiatku 18.storočia s retardovanými renesančnými prvkami, v strede je umiestnený výjav z pustovníckeho života svätého Jána Krstiteľa (drevoryt od Maxa Švabinského – pôvodný obraz bol ukradnutý v 90.rokoch 20.storočia), vo vrchole je obraz Korunovanie Panny Márie. Vo vitríne je vložené plastické vyobrazenie sťatej hlavy svätého Jána Krstiteľa. Pôvodne stál kostol na území obce Pominovec, ktorú v stredoveku zničila povodeň. Išlo pravdepodobne o majer s niekoľkými domami. Podľa povestí sa pri povodni zachránili iba štyri rodiny so siedmimi ovcami. Neskôr založili na vyššie položenom mieste obec Sedmerovec. Z pôvodnej obce Pominovec sa zachoval iba tento kostol, i keď ešte na začiatku 20.storočia ho obklopovalo niekoľko domov zanikajúcej dediny. Kostol je zaujímavý už svojou polohou, nestojí na vyvýšenom mieste ale osamotený v poli. Nachádza sa pri ňom malý cintorín s niekoľkými hrobmi. Cintorín pochádza pravdepodobne z poveľkomoravského obdobia z 12.storočia. V roku 1963 boli pri kopaní jamy na vápno narušené kostrové hroby s bronzovými ozdobami. Pochovávalo sa tu až do 20.storočia (posledný pohreb sa uskutočnil v roku 1979), pričom obyvatelia obce Sedmerovec mali vyčlenenú severnú časť a obyvatelia obce Slavnica južnú časť cintorína. Od roku 2004 sa ku kostolu koná poslednú augustovú nedeľu cyklistická púť, na ktorej sa stretajú cyklisti z blízkeho i širšieho okolia (v roku 2008 sa ich tu zišlo viac ako 1.700). Svojím významom predstavuje kostol architektonický i historický unikát, svedčí o rannom šírení kresťanstva v tejto lokalite. Tento kostolík prežil i kruté tatárske nájazdy v 13.storočí. Je to jedna z najstarších stavebných pamiatok na Slovensku. Nachádza sa juhovýchodne od obce Sedmerovec.
