Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1993. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho z čias okolo rokov 1284-1300. Doložený je koncom 13.storočia. V roku 1431 ho zničili husiti a v rukách evanjelikov bol v rokoch 1429-1710. Vstup do kostola tzv. „žobračovňa“ bol pôvodne drevený, po jednom z požiarov, bol v roku 1748 postavený murovaný. V roku 1740 bola pristavená ku vstupu do kostola Kaplnka svätého Kríža. Sú v nej barokové lavice a zvon umieráčik. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Felix so svojou sestrou. Klasicisticky upravený bol v 18.storočí. Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Zasiahol ho aj ničivý požiar v roku 1904. Vtedy prehoreli trámy držiace zvony a tie sa zrútili, prerazili chrámovú strechu a roztopili sa. Zhorelo veľa vzácnych obrazov, cechové zástavy, kalichy aj Sviatosť oltárna. Oheň zničil aj vežové hodiny. V rokoch 1905-1906 bol opravený v novorománskom slohu. Autorom tejto prestavby je Juraj Cigler. Trojloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym uzáverom presbytéria, s jednou kaplnkou a jednou vežou. Je zaklenutý valenými klenbami s lunetami. Fasáda s opornými piliermi má združené okná, ktoré sú polkruhovo zakončené a majú oblúčkový vlys. V bočnej kaplnke kostola sa nachádza súsošie Kalvárie z konca 18.storočia. Ide o drevorezbu neznámeho barokového umelca. Na ľavej strane súsošia Kalvárie sa nachádza plastika Krista z bieleho mramoru. Plastika je z 1.polovice 20.storočia. V tej istej kaplnke sú barokové kostolné lavice. Pod kostolom sa nachádza krypta. Pochovaní sú tu Suňogovci z Budatínskeho panstva, evanjelici a rodina Hrabovských. Z krypty viedla podzemná chodba, ktorá ústila v roliach. Preto slúžil farský kostol na ochranu obyvateľov. Kríž pred kostolom pochádza z roku 1776. Tzv. horný kostol stojí na Námestí slobody v severnej časti centra mesta v Pamiatkovej zóne.
