Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Rímskokatolícky Kostol svätého Kozmu a Damiána je neskororománska jednoloďová stavba pravdepodobne z obdobia konca 12.storočia až 1.polovice 13.storočia. Postavený bol pravdepodobne v rokoch 1230-1250. Vraj ho postavili benediktíni z opátstva v Ludaniciach pri Topoľčanoch ako misijný kostol. Postavili ho nad obcou na mieste staršieho zaniknutého hradiska z bronzovej doby, neskôr využívaného aj Slovanmi. Kanonická vizitácia z roku 1714 uvádza trojité patrocínium: Blahoslavenej Panny Márie i svätého Kozmu a Damiána, v roku 1729 sa spomína už iba patrocínium svätého Kozmu a Damiána. V období reformácie patril až do roku 1673 evanjelikom. Prestavovaný bol okolo roku 1420, v rokoch 1439-1450, okolo roku 1550 a v 1.polovici 17.storočia, upravovaný bol v 1.tretine 20.storočia. Od 90.rokov 20.storočia prebieha postupná obnova. V roku 2009 bola vymenená strešná krytina, v roku 2012 bol realizovaný stavebno-historický a reštaurátorský výskum fasád a v roku 2017 architektonicko-historický a umelecko-historický výskum interiéru. Kostol sa zachoval v takmer pôvodnej podobe, bez výraznejších neskorších úprav. Je to prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, predĺženou polkruhovou apsidou, severnou gotickou sakristiou pristavanou začiatkom 14.storočia (po roku 1320) a drevenou vežičkou na západnej strane. Loď je dlhá 6,7m a apsida 5,5m. Veža je ukončená ihlanovou strechou. Na južnej stene lode, v apside a sakristii sa dochovali pôvodné štrbinové okná s mrežami. Fasády kostola sú hladké bielené, členené štrbinovými oknami. Okolo stien lode sa tiahla drevená tribúna pre veriacich, čo dosvedčuje kanonická vizitácia z roku 1729. Naľavo od drevenej predsienky je zvonka v stene viditeľný obrys zamurovaného románskeho okienka, zachovaného v interiéri. Na severnej i južnej strane apsidy sú oproti sebe v stene výklenky slúžiace možno ako sedílie. V apside a v lodi kostola sa zachovalo viacero vrstiev fresiek z obdobia gotiky. Prvá vrstva sa datuje do 14.storočia, druhá vrstva do obdobia 1410-1430. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1729 zdobili interiér viaceré fresky. Nad hlavným oltárom bol výjav ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a svätým Jánom. Ešte vyššie sa nachádzala maľba zmŕtvychvstalého Krista. Na južnej stene lode kostola je veľkorozmerná maľba svätého Krištofa s Ježišom na pleci od neznámeho vandrujúceho talianskeho majstra z gotiky z 2.polovice 14.storočia. Odkrytá a reštaurovaná bola v roku 2014. Na severnej strane svätyne je v blízkosti víťazného oblúka maľba s výjavom svätého Mikuláša z 2.polovice 13.storočia. V interiéri sa nachádza torzo murovanej románskej kazateľnice vysoké približne 0,5m. Kazateľnicu i samotnú loď osvetľuje malé okno na ľavej strane východnej steny lode. Kamenná gotická krstiteľnica polygonálneho tvaru zo 14.storočia stála v strede lode. V súčasnosti sa nachádza vo farskom kostole v Uhrovci. V 18.storočí bol vymenený oltár. K južnej strane lode pri vchode bol pristavaný kamenný oltár, na ktorom sa slúžili sväté omše pre pútnikov, ktorým nestačili malé rozmery lode. Oltár dopĺňala freska Panny Márie s Ježišom na stene. Pri nej sa modlili pocestní, ktorí sem prišli v čase keď bol kostolík zatvorený. Túto fresku sa však už nepodarí obnoviť, lebo bola zničená pri premaľovávaní a prestavbách kostola. Pôvodne bol kostol opevnený kamenným múrom. Spomína sa ešte v 18.storočí. Ešte okolo roku 1970 tu údajne boli zvyšky drevenej brány. V súčasnosti sa zachovala už iba terénna nerovnosť nepravidelného oválneho pôdorysu. V roku 1949 kostol poškodil požiar, ktorý vznikol zásahom blesku. Zničil vnútorné zariadenie: lavice, tribúnu, organ a strechu s vežičkou. Vo veži sa vtedy už nenachádzali zvony, ktoré boli zrekvirované počas 1.svetovej vojny. Po obnove strechy po požiari je stavba nižšia o 0,5-1m. Kostol stojí nad obcou Kšinná západne od nej.
Príkostolný cintorín. Príkostolný cintorín.