Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Podľa niektorých prameňov sa pôvodne románsky kostol mal údajne začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Postavený mohol byť tiež v 13.storočí. Písomné pramene z roku 1232 už spomínajú funkčný kostol, i keď podľa niektorých údajov ho dostavali neskôr, až v 15.storočí. Viacerí autori datujú obdobie výstavby kostola do 1.polovice 14.storočia. Slúžil ako farský kostol až do výstavby nového kostola v roku 1376. V roku 1468 bola po veľkom požiari vystavaná nová veža s drevenou nadstavbou. Od 1.tretiny 15.storočia tu teda už gotický kostol stál. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, predstavaná veža, vstupný portál s lomeným oblúkom v podveží, sedílie, úzke okno na južnej strane veže a ďalšie sprievodné prvky. Umelecko-historický prieskum v roku 1967 identifikoval murivo veže ako gotické a murivo lode ako renesančné. Neskôr bol kostol renesančne a v roku 1636 barokovo upravený, bola pristavaná severná sakristia. Od polovice 16.storočia do roku 1709 patril kostol evanjelikom. Upravovaný bol aj v roku 1680. Obnovou prešiel tiež na prelome 18. a 19.storočia. V roku 1923 bola rekonštruovaná veža. V 1.polovici 20.storočia pristavali k presbytériu novú sakristiu. Po 2.svetovej vojne kostol chátral. Opravy kostola prebehli v roku 1989, bol vymenený šindeľ, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krov veže a zreštaurovaný oltár. V roku 2013 bola sakristia za presbytériom odstránená. Pôvodná jednoloďová stavba má pravouhlé ukončenie presbytéria a predstavanú západnú vežu. Mohutná veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom, má murované prízemie a dve drevené poschodia. Strecha lode je tiež pokrytá šindľom, čo dodáva kostolu starobylý vzhľad. Fasády kostola sú členené opornými piliermi. V svätyni je kostol klenutý, loď kostola je osvetlená šiestimi oknami, v roku 1808 bola nanovo obložená. Hlavný klasicistický oltár svätého Mikuláša, biskupa je z konca 18.storočia. Renesančná murovaná kazateľnica je z konca 17.storočia. Baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovanie Krista je z 18.storočia. Na chóre je umiestnený malý štvorregistrový organ. V pivničných priestoroch sa nachádzajú dobové krypty. V jednej je údajne pochovaný prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobias Baticius z Veličnej, ktorý zomrel v roku 1527. Zvyšky nástenných malieb pochádzajú pravdepodobne z 2.polovice 15.storočia. V zvonici sú tri zvony vyrobené v roku 1920. Pred vstupom do kostola sa nachádza hrob pravotického farára Jána Crispicha, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami rabujúcimi mesto v roku 1663. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný. Z 18. a 19.storočia sa pri kostole nachádzajú pieskovcové ľudové náhrobníky, ktoré zrejme vyrobili miestni kamenárski majstri. Kostol stojí na vyvýšenom mieste na mestskom cintoríne v severovýchodnej časti Bánoviec nad Bebravou, obkolesený časťou kamennej ohrady na severnej a západnej strane.
