Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Pôvodne neskororománsky rímsko-katolícky farský Kostol svätého Štefana Kráľa bol postavený v období 1200-1250 a je najstaršou architektonickou pamiatkou Žiliny. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1429, archeologické výskumy však zdokladovali jeho počiatky už v 13.storočí, kedy bol obkolesený 6 až 7 stredovekými osadami pod názvom „terra de Selinan“. Upravovaný bol niekoľkokrát v 16.storočí a koncom 17.storočia. V roku 1762 bol zbarokizovaný, začiatkom 20.storočia upravený. Je to jednoloďová stavba s pravouhlým pôdorysom a polkruhovou apsidou. V presbytériu sa nachádzajú cenné nástenné maľby, ktoré pochádzajú približne z roku 1260, zachovaná stredoveká nástenná maľba z 1.tretiny 14.storočia a mladšia freska z 2.polovice 16.storočia. Objavený bol aj malý základ kazateľnice a 15 kostrových hrobov zo 17.-18.storočia. Na vonkajšej strane svätyne v exteriéri sa nachádzajú archeologickým výskumom obnažené a konzervované základy Kaplnky Božieho Tela z prelomu 14. a 15.storočia. Okolo nej bolo objavených 80 kostrových hrobov datovaných do obdobia 12.-19.storočia. Kostol stojí v časti Závodie, v lokalite Dolné Rudiny na Závodskej ceste.
Kaplnka. Kaplnka svätého Cyrila a Metoda.
Hradbový múr. Kostol je obohnaný renesančným hradbovým múrom so strieľňami, vstupnou bránou a kruhovou baštou z polovice 16.storočia.
Brána. Renesančná vstupná severná brána z polovice 16.storočia. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom.
Severovýchodná bašta. Otvorená renesančná bašta so strieľňami z polovice 16.storočia. Má polkruhový pôdorys.
Severozápadná bašta. Otvorená renesančná bašta so strieľňami z polovice 16.storočia. Má polkruhový pôdorys.
Základy kostnice.
Príkostolný cintorín.