Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Nie je známe, v ktorom roku bol presne postavený prvý kostol v Gaboltove. Isté je iba to, že farský kostol má svoje počiatky v období pôsobenia križiackeho rádu v obci. Bol postavený v gotickom štýle a v roku 1370 bol prestavaný. Počiatky dnešného farského kostola sa kladú do 1.polovice 14.storočia. Podľa románskej polohy sa predpokladá, že na jeho mieste kedysi stál ešte starší kostol, alebo iný sakrálny objekt, pravdepodobne kaplnka kláštora. V priebehu stáročí bol prestavaný, ale aj dnes na ňom vidieť gotické prvky. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Vojtecha z roku 1384. Kostol má gotickú hranolovú vežu, obdĺžnikovú loď, pôvodne zaklenutú gotickými klenbami (v súčasnosti má drevený kazetový strop), polygonálne ukončenú svätyňu, pristavenú sakristiu a barokovú kaplnku. V roku 1715 bol upravený v barokovom slohu (kazetový strop pochádza z tohto obdobia), neskôr v tomto slohu upravili aj vežu kostola (dostala charakteristickú cibuľovitú strechu). Gotický portál, umelecky stvárnený vchod, zostal nedotknutý. Z pôvodnej gotickej architektúry sa zachovali tieto prvky: obvodové múry a klenba s typickými rebrami s figurálnymi konzolami vo svätyni kostola, okná, gotický portál medzi presbytériom a terajšou sakristiou, gotický lomený víťazný oblúk. V lodi kostola sa zachoval aj pôvodný gotický portál na južnej strane. Upravovaný bol v rokoch 1582, 1855 a 1973. Posledné generálne opravy kostola, oltárov a kazetového stropu prebehli v rokoch 1972-1974. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Dnešný hlavný oltár bol inštalovaný v čase renovácie v roku 1715. Tvorí ho stĺpová architektúra s bohato pozlátenou a farebnou ornamentikou. V strede oltára je socha patróna kostola biskupa svätého Vojtecha, ktorý drží v ľavej ruke dvojramenný kríž, symbol misijného arcibiskupstva, a pravou rukou žehná veriacich. Všetky sochy oltára tvoria so svätým Vojtechom jeden myšlienkový celok. Symbolicky vyjadrujú jeho činnosť. Sochy svätého Petra a Pavla symbolizujú apoštolskú činnosť, sochy svätého Juraja a svätého Michala, archanjela poukazujú na úlohu svätého Vojtecha pri obrane práv a cirkevných záujmov, sochy uhorských kráľov svätého Štefana a svätého Ladislava pripomínajú jeho zásluhy na zveľaďovaní a budovaní cirkevnej organizácie v Uhorskom kráľovstve. Ľavý bočný oltár je barokový s manieristickými prvkami a je zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. Pochádza z 2.polovice 18.storočia. Na oltári je dominantný obraz Panny Márie Škapuliarskej, ale na nástavci má tento oltár aj obraz svätého Jozefa, ženícha Panny Márie. Oltár bol postavený z iniciatívy členov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Autor oltárneho obrazu, ktorý je namaľovaný na plátne, je neznámy. Pravdepodobne pre jeho vyhotovenie mu poslúžil iný, starší obraz. Centrálny obraz Panny Márie je vysoký 137cm. Panna Mária na obraze drží vo svojich rukách malého Ježiša. Pravý bočný oltár je tiež postavený v barokovom štýle a je zasvätený Panne Márii. Postavili ho počas renovácie kostola v roku 1715. Oltár svätej Rozálie je postavený v ranobarokovom slohu. Pochádza z 2.polovice 17.storočia. Jeho súčasťou je obraz svätého Antona Paduánskeho a obraz svätej Rozálie zo začiatku 19.storočia. Stojí v strede obce.
