Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Centrálne výšinné hradisko Malé hradisko – Stará Baňa, v lokalite Skalice. Táto lokalita bola pravdepodobne osídlená už v kamennej dobe, v období medenej doby (eneolitu) v rokoch 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. Najviac nálezov z tejto lokality pochádza z okruhu lužickej kultúry z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. a neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.). Osídlenie lokality pokračovalo i v starej železnej dobe (halštatská doba) v období 700 p. n.l. – 400 p. n.l. a mladej železnej doby (laténska doba) v období 400 p. n.l. – 0. Centrálne výšinné hradisko sa rozkladalo v nadmorskej výške približne 500m na skalnom ostrohu na ploche približne 22ha. Na takom veľkom vnútornom priestore možno očakávať komplexné usporiadanie sídliskových štruktúr. K tomuto predpokladu vedú výsledky vlastných terénnych prieskumov. Pri základnej archeologickej topografii boli na určitých miestach hradiska identifikované miesta s väčšou koncentráciou keramických nálezov a mazanice. Vzhľadom na veľkosť a komplexnosť organizácie hradiska je veľmi pravdepodobné, že plnilo viacero funkcií. Jednou z nich bola aj funkcia obchodného strediska. To potvrdzujú staršie nálezy bronzových predmetov, ku ktorým patrí aj 23 zdobených bronzových obručí, okuliarové spony a prívesky. Hradisko je známe už od roku 1940, ale neuskutočnil sa tu žiadny detailný výskum. Nálezy pochádzajú iba z povrchového zberu. Zo známych sídlisk z okruhu lužickej kultúry severného Slovenska sa tu našlo najviac bronzových predmetov, čo súviselo s významnou cestou z Pobaltia, ktorá viedla aj cez územie obce. Osídlenie hradiska trvalo bez prerušenia až do rímskej doby (0-380), čo potvrdzujú nález skýtskej strelky a nálezy keramiky. Neskoršie hradiská z okruhu púchovskej kultúry sa nachádzali na Malom Hradišti (531,0m), Veľkom Hradišti (525,8m) a v lokalite Mokrá skala pod ním. Hradisko sa nachádza v katastri obce Mikušovce na pravom brehu Tovarského potoka nad obcou.
