Poloha
Obec leží v podhorí Bielych Karpát, v Červenokamenskej doline, na brehoch Tovarského potoka.
Najvyšší bod: Chotuč (795,1m).
Najnižší bod: Hladina Tovarského potoka pri výtoku z katastra obce (294m).
História obce
Obec bola založená pravdepodobne už v 12.storočí. Prvá písomná zmienka o obci je v rukopise kráľa Belu IV. z roku 1259, kedy sa spomína ako villa Mykus, a to v súvislosti s dejinami hradu Vršatec. Vtedy kráľ daroval túto obec kastelánovi hradu Ondrejovi Budjačovi za jeho vernosť. Údajne si v tureckom zajatí odťal vlastnú nohu, čím zachránil svojho pána, lebo boli spolu zviazaní, a tým pánovi umožnil utiecť. Ďalšie názvy: 1439 Mykosucz, 1470 Kis, Nagh Mikussowcz, 1475 Mykwsowcz, 1484 Nagmykwsolcz, 1493 Mykosfalvwa, 1498 Mikwssowich, Mikwssowecz, 1503 Mykwssowecz, 1508 Mykwsowccz, 1520 Mikosfalwa, 1570 Kis-Nagh Mikussovvecz, 1584 Miksvolla, 1773 Mikussowecz, 1786 Miklussowce, 1808 Mikussowce. Patrila panstvu Vršatec, časť zemianskej rodine Bártovcov. Majetok Malé Mikušovce bola pravdepodobne obec v lokalite Skalice. Zanikla okolo roku 1787 počas vzbury obyvateľov, ktorú potlačili maďarské vojská. V roku 1891 postihol obec veľký požiar, kedy zhorela takmer celá obec. V roku 1598 mala obec 44 domov, v roku 1784 mala 133 domov, v roku 1828 mala 91 domov, v roku 1869 mala 841 obyvateľov, v roku 1880 mala 871 obyvateľov, v roku 1890 mala 839 obyvateľov, v roku 1900 mala 888 obyvateľov, v roku 1910 mala 901 obyvateľov, v roku 1921 mala 853 obyvateľov, v roku 1930 mala 906 obyvateľov, v roku 1940 mala 205 domov a 1.018 obyvateľov, v roku 1948 mala 788 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.088 obyvateľov, v roku 1970 mala 1.132 obyvateľov a v roku 2008 mala 280 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením liehu, začiatkom 20.storočia tkáčstvom, pradiarstvom a papučiarstvom. Bol tu mlyn, pálenica a píla. Po roku 1918 sa mnoho obyvateľov vysťahovalo. V 2.polovici 20.storočia väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom, Púchove, Lednických Rovniach a Žiline.
História osídlenia územia
Územie obce bolo pravdepodobne osídlené už v mladej kamennej dobe (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l., medenej dobe (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. a bronzovej dobe z obdobia 2.300 p. n.l. – 1.900 p.n.l.
V obci sa našlo veľké množstvo pamiatok lužickej kultúry, ako aj hromadný nález predmetov z bronzu.
Boli tu odhalené tri pohrebiská z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. a starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l., najmä v lokalitách Nivky, Horné Nižovsie a Kopce. V lokalite Nivky bolo v rokoch 191-1963 preskúmaných 184 hrobov. Hroby tvorili skupiny a vyznačovali sa viacerými druhmi hrobovej úpravy v rámci jednej skupiny. Okolo niekoľkých mohýl sa sústreďovali hroby s kruhovým kamenným obložením, kamenným príkrovom aj hroby skrinkové, svedčiace o spoločenskej diferenciácii. V hroboch pod mohylami s kamenným prstencom o priemere 3-8m a šírkou 1m bol v strede pod úrovňou uložený vlastný popolnicový hrob s jednou až troma popolnicami zakrytými veľkým plochým kameňom. Hroby obsahovali milodary (keramiku, bronzy, štiepanú industriu) a osobnú výbavu. Boli charakteristické prejavom pohrebného rítu starolužického vývoja na Slovensku. Najzaujímavejší z nálezov bola mohyla s hrobom č.174. V jej strede bol hrniec, pod ním dva veľké ploché kamene nad dvoma nádobami a dvoma šálkami, vedľa boli črepy inej nádoby. Okrem nádob a črepov z iných nádob sa našli spálené kostičky s bronzovým korálom, zlomky bronzových špirálových rúrok a špirálovej ružice, zlomky bronzových chráničov ihlíc a tyčiniek, beztvaré kúsky bronzoviny a na dne popolnice bola bronzová spona. V druhej popolnici bolo tiež veľa spálených kostičiek a ďalšie bronzové predmety (články retiazky, ozdobné pliešky, nity, beztvaré kúsky bronzoviny, návlačky, dýka, kostené bočnice zubadiel). Nasvedčuje to tomu, že v tomto hrobe bol pochovaný veľmi významný človek. Pohrebisko v lokalite Horné Nižovsie (za budovou školy) je známe od roku 1940. Tu boli odkryté zvyšky rozrušených kamenných konštrukcií. Charakteristickým typom hrobu je tu predovšetkým popolnicový hrob v jamke, vyplnenej zvyškami hranice. Pohrebisko v lokalite Kopce je známe tiež od roku 1940. Zistila sa tu mohyla s prstencovitou kamennou konštrukciou, podobná mohylám v lokalite Nivky. Okrem nej sa tu odkryli tri ploché hroby.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kaplnky a božie muky: Božieho milosrdenstva, Kaplnka so zvonicou, Nepoškvrneného srdca Panny Márie.
Pamätná tabuľa obetiam 2.svetovej vojny.
Skalné útvary: Mokrá skala, Skalky.
Cyklotrasy: 2311.
Náučný chodník Mikušovské bradlá.
Turistické chodníky KST: 5581.
