Umelo vytvorená vodná nádrž vznikla ťažbou ílovitej hliny vhodnej pre výrobu tehly v miestnych tehelniach. Od konca 18.storočia boli v obci dve tehelne. Zánikom oboch tehelní a ukončením výroby stratila nádrž svoj pôvodný význam ako zdroj vody pre potreby človeka a postupom času sa priestor zarastaním vegetáciou, najmä trsťou obyčajnou, premenil na mokraď. Tá sa stala významným liahniskom chránených obojživelníkov, napríklad ropuchy zelenej, ropuchy bradavičnatej, skokana štíhleho, skokana hnedého a rosničky zelenej. Je aj miestom prirodzeného výskytu ohrozeného druhu karasa zlatistého, ktorý prežije aj v bahnistých vodách. V prípade nedostatku vody sa vie zahrabať až do hĺbky 70cm. Je to veľmi nenáročná ryba. Z ďalších rýb tu žije plotica červenooká a šťuka severná. Z hadov sa tu vyskytuje užovka obojková. V okolitých poliach hniezdi škovránok poľný, strnádka trstinová, sliepočka zelenonohá, potápka malá, trsteniarik spevavý, svrčiak zelenkavý a kačica divá. Hmyz tu zastupuje napríklad šidlo pestré, podenky, vážka ploská a babôčka admirálska. Postupné zarastanie plochy trsťou obyčajnou, ostricami a sitinami znižuje hladinu vody a spôsobuje vysúšanie mokrade. Hladina ja niekedy posiata množstvom drobných bielych kvetov močiarky vodnej. Rastie tu aj záružlie močiarne, pakost močiarny alebo chmeľ obyčajný. V jarných mesiacoch na vlhkých miestach okolo mokrade rastie podbeľ liečivý, deväťsil lekársky a červenavec. Okolo mokrade bol zriadený Náučný chodník Apollo. Mokraď sa nachádza na severovýchodnom okraji obce Pruské.