Národná kultúrna pamiatka Zaniknutý špitál s areálom vyhlásená v roku 2016. Nachádza sa na ulici Pri kalvárii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Zaniknutý špitál. Špitálsky dom (lazaret, špitálik) bol postavený pred rokom 1698. Upravovaný bol v rokoch 1756, 1808 a 1938-1939. Zanikol v roku 1850. Baroková stavba s dvojtraktovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom. Zaniknutá kaplnka. Baroková špitálska rímsko-katolícka Kaplnka svätého Fabiána a Šebastiána z obdobia pred rokom 1698. Upravovaná bola v rokoch 1745, 1765, 1808 a 1938-1939. Zanikla v roku 1850. Jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Zaniknutá hospodárska stavba. Baroková hospodárska stavba (práčovňa) postavená pred rokom 1698. Upravovaná...
Národná kultúrna pamiatka Kláštor františkánov vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kláštor františkánov. Ruina renesančného pútnického františkánskeho kláštora postaveného v roku 1618. Na mieste starej Kaplnky svätej Kataríny dal v roku 1618 gróf Krištof Erdődi vystavať kostol s kláštorom pre františkánov. V čase panovania Jozefa II. kláštor 22.7.1786 zrušili a interiér kostola premiestnili do Jablonice, Dechtíc a Smoleníc. Pri kláštore bol jabloňový sad známy v celom Uhorsku a rybník v údolí. Od roku 1995 sa tu uskutočňuje archeologický výskum a záchranné práce Západoslovenského múzea v Trnave v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže. Nachádza sa v obci Dechtice v lokalite Katlovská hora. Ruina kostola. Ruina renesančného Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej postaveného v roku...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1994. Neskorobarokový kaštieľ z 2.polovice 18.storočia. Pôvodne patril pravdepodobne Michalovi Pongrácovi. Od neho ho kúpil Peter Zay a Zayovci ho vlastnili od roku 1771. Od nich prešiel do vlastníctva rodiny Fould-Springer. Tí na kaštieli dali zamurovať okná a upravili vnútornú dispozíciu tak, aby mohol slúžiť ako sýpka. Po vojne prešiel do rúk Štátnych majetkov a v roku 1982 ho kúpila Slovenská kniha, ktorá v ňom chcela zriadiť sklad kníh. V roku 1998 kaštieľ bez akéhokoľvek stavebného zásahu predala. Od roku 2001, keď na kaštieli vietor strhol mohutnú strechu, sa kaštieľ mení na ruinu. Má dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare U, je dvojpodlažný s podpivničením. Vo...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2021. Nachádza sa v severovýchodnej časti obce v lokalite Na vŕšku. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Zaniknutý kostol. Zaniknutý bývalý evanjelický kostol bol postavený v roku 1591 v barokovom slohu. Upravovaný bol v roku 1616, po roku 1671 a v 18.storočí. Zanikol v roku 1912. Pôvodne to bola trojloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Opevnenie kostola. Husitské murované opevnenie v podobe hradbového múru a štyroch bášt bolo postavené po roku 1671 v barokovom slohu. Upravované bolo v 18.storočí. Má lichobežníkový pôdorys. Príkostolný cintorín. Zaniknutý príkostolný cintorín z polovice 16.storočia. Upravovaný bol v 19.-20.storočí. Má lichobežníkový pôdorys.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Ruina kostola. Ruina zaniknutého gotického kostola (bývalého kostola pri kláštore johanitov) zo 14.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1813 a 1822, v 60.rokoch 19.storočia, v roku 1911, po rokoch 1926-1930 a v 30.rokoch 20.storočia. Mal nepravidelný pôdorys. Nachádza sa mimo centra, v štvrti rodinných domov, na ulici Detvianska 9 v severovýchodnej časti pozemku v severozápadnej časti mesta. Príkostolný cintorín. Zaniknutý stredoveký príkostolný cintorín z 11.storočia. Zanikol v polovici 18.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1932, 1981-1982, 1991-1994 a 2004. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2016.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1973. Zaniknutý kostol (rotunda) z obdobia 2.-14.storočie. Upravovaný bol v 9.storočí. Halštatské hradisko prezentované archeologickou lokalitou s náznakovou rekonštrukciou veľkomoravského hradiskového opevnenia, veľkomoravského dvorca. Lokalita mala rôzne funkcie vo viacerých obdobiach. Bola osídlená už v dobe kamennej. V mladšej dobe bronzovej tu bolo hradisko. Ďalšie osídlenie pochádza z doby rímskej (2.-3.storočie). Vo veľkomoravskom období tu bol veľmožský feudálny dvorec, stáli ti obytné a hospodárske stavby. V južnej časti dvorca boli odkryté zvyšky rotundy s kruhovou loďou. Z kostola sa zachovala časť nadzemného muriva. Dvorec mal prvky skutočného feudálneho sídla, správnu i vojenskú funkciu. Po zániku dvorca sa plošina lokality využívala ako rozsiahly cintorín okolo pútnického veľkomoravského kostola....
