Národná kultúrna pamiatka Pamätný dom a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätný dom. V dome bolo sídlo partizánskej skupiny. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažný s podpivničením. Nachádza sa v obci Drienovo 90. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa sídla partizánskej skupiny.
Národná kultúrna pamiatka Pamätný dom a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätný dom. Rodný dom politika a matičiara Pavla Mudroňa /1835-1914/ bol postavený v 19.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažný s podpivničením. Nachádza sa v obci Čabradský Vrbovok 61. Pamätná tabuľa P. Mudroňa.
Národná kultúrna pamiatka Pamätný dom a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Dom pamätný. Stará škola bola postavená v 2.polovici 19.storočia. Budova má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná. Je pamätná v súvislosti s politikom a biskupom Samuelom Zochom /1882-1928/. Nachádza sa v obci Cerovo 114. Pamätná tabuľa S. Zocha.
Národná kultúrna pamiatka Kláštor premonštrátov vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kláštor premonštrátov, cisterciátsky kláštor s opátstvom. Románsky kláštor, prepošstvo premonštrátov, bolo postavené v rokoch 1125-1131. V roku 1135 sa spomína ako „Bozouk“. Založil ho komes Lampert z rodu Hont-Poznanovcov ku cti svätého Štefana. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prepošstvo. Počas obiehania jiskrovcami, sídliacimi v Krupine, bol kláštor poškodený a vyhorel. Následne medzi rokmi 1444 a 1446 bol goticky prestavaný. V roku 1530 napadol kláštor stredoslovenský oligarcha Žigmund Balaša, rehoľníkov vyhnal a do roku 1546 dokončil prestavbu kláštora na svoju opevnenú protitureckú rezidenciu. Bzovícku pevnosť dobyli až Tököliho povstalci v roku 1678. Následky ich vyčíňania sčasti napravil prestavbou v barokovom...
Poloha: Leží v juhozápadnej časti Banskobystrického kraja. Má tretí najmenší počet obyvateľov a najmenšiu hustotu obyvateľstva v kraji. Rozloha: 584,9 km2 Počet obyvateľov: 21 271 (k 31.12.2023) Hustota obyvateľstva: 36,37 ob./km2 Okresné mesto: Krupina Hranice územia: Na juhozápade hraničí s Nitrianskym krajom. Na severozápade hraničí s okresom Banská Štiavnica, na severovýchode s okresom Zvolen a na juhovýchode s okresom Veľký Krtíš. Charakteristika územia: Územie okresu zasahuje z juhozápadu oblasť Podunajská nížina a ostatné územie pokrýva oblasť Slovenské stredohorie. Z oblasti Podunajská nížina je to celok Podunajská pahorkatina (podcelok Ipeľská pahorkatina). Z oblasti Slovenské stredohorie sú to celky Krupinská planina (podcelky Dačolomská planina, Bzovícka pahorkatina, Modrokamenské úboče a Závozská vrchovina) a Štiavnické vrchy (pdocelky Sitnianska vrchovina a Skalka). Najvyšší bod: Ľauchňa (778,1m), celok Štiavnické vrchy,...
