Národná kultúrna pamiatka Fara a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätná fara. Budova evanjelickej fary, kde pôsobil ako kňaz M. M. Hodža a kde bol v auguste v roku 1844 založený kultúrno-osvetový spolok Tatrín a 10.5.1848 spísané Žiadosti slovenského národa, prvý slovenský národnopolitický program. V súčasnosti sa v budove nachádza expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa. Budova fary bola postavená v 1.polovici 19.storočia v klasicistickom slohu. Upravovaná bola v 20.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je jednopodlažná s pivnicou. Fara sa nachádza na ulici Tranovského 8 v Pamiatkovej zóne. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa štúrovcom.

Národná kultúrna pamiatka Pamätný dom a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1961. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätný dom. Klasicistická budova bývalého zájazdného hostinca, robotníckeho domu, ktorej základy siahajú do 17.storočia. Upravovaná bola v roku 1880, na prelome 18. a 19.storočia, v 50.-60.rokoch 20.storočia a po roku 1983. V minulosti tu bolo centrum kultúrneho života mesta. V dvorane Čierneho orla sa konali divadelné predstavenia organizované spolkom Tatrín a predstaviteľmi slovenského národného života. 1.mája 1918 sa tu uskutočnilo ľudové zhromaždenie, ktoré prvýkrát žiadalo vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Je to nárožná prejazdová budova s pôdorysom v tvare L, dvojpodlažná s pivnicou. Stojí v Pamiatkovej zóne na ulici 1.mája 28 pri ulici Bellova. V súčasnosti sa v budove nachádza...

Národná kultúrna pamiatka Pamätný dom a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätný dom. Pamätný dom spisovateľa a učiteľa Jána Čajaka /1863-1944/ bol postavený v 19.storočí v klasicistickom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys, trojpriestorovú dispozíciu, je jednopodlažný. Dom stojí v Pamiatkovej zóne na ulici Starojánska 127. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa J. Čajaka.

Národná kultúrna pamiatka Urbanistický súbor vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v Pamiatkovej zóne. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Škola. Klasicistická budova lesníckej školy bola postavená v rokoch 1796-1800. Upravovaná bola v 2.polovici 20.storočia a v roku 1993. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná. V rokoch 1796-1816 tu sídlila 1.lesnícka škola v Uhorsku. Stojí v severovýchodnej časti urbanistického súboru na ulici Pod lipami 11. Arborétum. Hrádocké prírodno-krajinárske arborétum s historickou zeleňou bolo vybudované v roku 1890. Upravované bolo v 2.polovici 20.storočia. Nachádza sa na ulici Pod Lipami. Kostol. Kostol navštívenia Panny Márie. Administratívna budova. Klasicistická budova bola postavená v 1.polovici 70.rokov 18.storočia. Radová budova má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je jednopodlažná...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2007. Baroková budova soľného (meďného) úradu bola postavená v roku 1711. Upravovaná bola koncom 18.storočia, začiatkom a koncom 19.storočia a v 1.tretine 20.storočia. Neskôr bola sídlom prefektúry spojeného likavsko-hrádockého komorského panstva. Solitérna budova má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s podkrovím a podpivničením. Stojí v historickej časti mesta pri Váhu na ulici Partizánska 4 v bývalej osade Mravník v lipovej aleji. Dnes je v nej múzeum.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pamätná vila, zámoček sochára Alojza Štróbla /1856-1926/ bola postavená v romantickom slohu v roku 1750. Upravovaná bola v 2.polovici 19.storočia, v rokoch 1905-1912, v 30.rokoch 20.storočia a v roku 1981. Má pôdorys obdĺžnika a štvorca, je trojpodlažná s podpivničením. Autorom návrhu a makety stavby je Alojz Štróbl, staviteľom Murín z Ružomberka. Stojí v lokalite Šmykanec 632.