Národná kultúrna pamiatka Pamätné miesto s pomníkom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Pomník. Pamätník SNP na Jankovom vŕšku (533,1m) je venovaný padlým partizánom piatich národností počas 2.svetovej vojny a SNP. V tom období tu pôsobila Partizánska brigáda Jana Žižku pod vedením vtedy kapitána Teodora Polu. Partizáni tu mali vybudované bunkre a v jednom z nich 13.2.1945 hitlerovské vojská upálili siedmich zranených partizánov. Hlavnými iniciátormi výstavby pamätníka boli Okresný výbor KSS a okresný Zväz slovenských partizánov v Bánovciach nad Bebravou. Na jeho tvorbe sa podieľali občania z okolitých obcí, priami účastníci SNP a dokonca i brigádnici z Moravy a Čiech. Výstavba pamätníka sa začala pripravovať krátko po oslobodení. Uskutočnila sa bez akýchkoľvek mechanizmov, nakoľko v tom čase nebol na Jankovom vŕšku elektrický prúd ani voda. Práce sa robili ručne a voda sa privážala. Základný kameň pamätníka položil v roku 1946 predseda SNR Karol Šmidke. Výstavba bola dokončená v roku 1951 a pamätník bol slávnostne odhalený 28.augusta 1951 pri príležitosti osláv SNP. V ďalších rokoch sa postupne pokračovalo v budovaní rekreačného areálu, dobudovaná bola elektrická sieť a vodovod. Pamätník bol opravovaný v 70.rokoch 20.storočia a v roku 2005. Autormi návrhu pamätníka sú akademický sochár Jozef Pospíšil a Ing. arch. Artúr Szalatnai-Slatinský. Pamätník je od obce Uhrovec, v katastri ktorej sa nachádza, vzdialený približne 2km severovýchodným smerom. V nižšej časti vrchu sa nachádza parkovisko, horský hotel Partizán a turistická ubytovňa. Je tu i niekoľko partizánskych bunkrov, v ktorých sa partizáni ukrývali. Tri z nich sú zrekonštruované. Pamätník obkolesuje zemitý val, ktorý je preklenutý širokými schodišťami. Je obkolesený kríkmi a steny valu sú vyložené kameňmi. Severovýchodne pod pamätníkom pod šiestimi terasami sa nachádza amfiteáter. Na každej terase sa nachádza jedna kamenná stena s reliéfom. Sú na nich nápisy: „Slnce družby svetu svieť. Živým mier a padlým česť!“, „Či vlasť celá, bralá, skaly. Boj víťazný nebojovali?“, „Tí čo prešli smrti bránou v epopejach sa sem vrátia.“, „Granit zrodil partizánov. Krasnoarmejci ich bratia.“, „Strana bojom kalí slobodu. Trhá putá. Vrah má strach.“, „Kto velí: Daj srdce národu a zapáľ vatry na horách?“ Pamätník je v tvare obrovského pylónu, vysokého 15m, v pôdoryse päťcípej hviezdy na vrchu ukončený štvorcovou doskou.
Mohyla. Pylón vyrastá zo stredu štvorcovej základne, vysokej 2m, v ktorej je umiestnené mauzóleum s prsťou z bojísk 2.svetovej vojny. Celý monument je vybudovaný z kameňa a sú v ňom zabudované rôzne ornamenty. Na jej troch vonkajších stenách sú v slovenčine aj ruštine vysekané nápisy: „Sláva a večná pamäť padlým hrdinom“, „Vďaka našim partizánom a sovietskym hrdinom“ a „Nepřátel se nelekejte, na množství nehleďte.“ Vo vnútri mauzólea nad sarkofágom je nápis: „Vášmu odkazu verní zostaneme“. Po bokoch sú nápisy: „Mier bude zachovaný a upevnený, ak ľud vezme vec zachovania mieru do svojich rúk“ (J. V. Stalin) a „SNP zostáva nevyčerpateľným žriedlom našej triednej a národnej hrdosti“ (V. Široký). V priestoroch mauzólea sú hroby významných osobností 2.svetovej vojny. Nachádza sa tu urna veliteľa Partizánskej brigády Jana Žižku plk. Teodora Polu. Je na nej nápis: „Plk. Teodor Pola 5.2.1922-9.9.1974“. Ďalej je tu schránka s prsťou z hrobu kapitána Jána Nálepku (nápis: „Hrob kpt. Jána Nálepku Ovruč-ZSSR.“) a schránka s prsťou z Kaunicových kolejí (nápis: „Kaunicovy koleje v Brně“.) a viacero ďalších schránok s prsťami z pamätných miest v Československu. Tiež je tu uložená urna partizánov, ktorí boli fašistami upálení v bunkri, urna neznámeho vojaka a urna vojaka Jozefa Jamricha (6.6.1895-15.6.1957). Neskôr pribudla urna členy partizánskej brigády, iniciátora a staviteľa mohyly Cyrila Dřineka.
Pamätný cintorín. Pamätný cintorín na Jankovom vŕšku.
