Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Počas SNP a najmä na jar 1945 prebiehali v okolí obce prudké boje a časté prestrelky medzi partizánmi a Nemcami. V okolí obce boli vhodné podmienky pre zázemie partizánov. V obci a okolí pôsobila od jesene 1943 partizánska jednotka majora Pavla Zazulova. On a členovia jeho jednotky sa poznali aj s miestnymi obyvateľmi. Nemci boli zvyknutí pohybovať sa vo väčších skupinách , najradšej na autách, čo do Vrchteplej nebolo možné. Napriek tomu veliteľ major Zazulov posielal partizánov na stráž na vrch Hôrka, odkiaľ bol dobrý výhľad na všetky strany. Vtedy nebol porastený stromami. Pamätník nie je na vrchu Hôrka náhodou. Prianím veliteľa majora Zazulova bolo, ak by padol vo Vrchteplej alebo jej okolí, aby ho pochovali práve na Hôrke. Dňa 6.2.1945 Nemci prepadli partizánsku skupinu prepadli v obci Kostolec a majora Zazulova vážne poranili. Stihol ešte zavolať svojho zástupcu Alojza Lusku, odovzdal mu svoju veliteľskú kapsičku a následne sa zastrelil. V Kostolci vtedy padol aj ďalší partizán Štefan Nemec. Najväčšiu stratu a porážku utrpela partizánska jednotka vo Vrchteplej 4.3.1945, keď Nemci prišli skoro ráno do dediny od Bodinej a rovno na horný koniec. V rodine Pavlíkovcov sa skrývali partizáni. Jeden sa práve umýval na dvore pred drevenicou a Nemci ho hneď zastrelili. Potom prehľadali dom a pochytali ďalších šesť partizánov. Odviedli ich pod horu Svrčínie a tam všetkých zastrelili. Pochovaní boli na tom istom mieste. Hneď po skončení vojny 10.6.1945 boli všetci partizáni, ktorí padli v okolí, prevezení a pochovaní k svojmu veliteľovi do spoločného hrobu na vrchu Hôrka. Vtedy bol k týmto partizánom prevezený a pochovaný aj partizán, ktorý padol v Hradnej. Volal sa Ivan Zamurka a pochádzal z Kaukazu. Takto vznikol malý cintorín na vrchu Hôrka. V roku 1948 sa k cintorínu vybudovala cesta a v roku 1949 bol oplotený kovovým plotom a osvetlený. Až v rokoch 1976-1978 bol vybudovaný nový pamätník v súčasnej podobe. Autormi sú Ing. arch. Gabriela Cimmermannová z Bratislavy, akademický sochár Stanislav Bíroš a akademický maliar Pavel Maňka. Pamätník tvorí veľká železobetónová plošina s rozmermi 11×19,5m s betónovým soklom na koncoch na kratších stranách. Doska konzolovito vybieha na obidve strany nad zvažujúci sa terén. Vydláždená je leštenou žulou. Z juhozápadnej strany vedie na plošinu hlavný vstup tvorený schodmi so štyrmi nástupnicami z betónu. Z plošiny je možné zísť aj severozápadnou stranou jednoduchými betónovými schodmi s troma nástupnicami. Pri sokloch bolo po oboch stranách plošiny symbolické zábradlie z kovových stĺpikov natretých bielou farbou. Stĺpiky boli časom neznámymi páchateľmi odcudzené. Na plošine stoja z juhovýchodnej strany (smerom od obce) dva oddelené štvrťkruhové pylóny z liateho železobetónu, ktorých výška je 10,5m a sú horizontálne delené na päť dielov. Znázorňujú spolužitie dvoch národov vedľa seba: Čechov a Slovákov. Pod vrcholom ich medzi prvým a druhým dielom spája štylizovaná päťcípa hviezda z bieleho kovu (vtedajší symbol KSČ). Na oboch pylónoch sú z vnútornej strany na štvrtých dieloch od vrchu liate reliéfy (na ľavom pylóne je reliéf smútiacej matky nad mŕtvym synom a na pravom pylóne reliéf bojovníkov). Reliéfy navrhol a urobil akademický sochár Emil Venkov, rodák z Bulharska, ktorý aj reliéfy osadil. Pod reliéfom symbolizujúcim útrapy a hrôzy vojny sú mená pochovaných partizánov, ktorí padli vo Vrchteplej, Kostolci a Hradnej. Nápisy boli zničené vandalmi ale sú opravené. V strede polkruhu pred pylónmi je na betónovom podstavci kovový kruh delený na štyri časti, slúžiaci na položenie vencov. Na severozápadnej strane plošiny je polkruhový múrik s lúčovito uloženými krátkymi drevenými hranolmi určený na sedenie. Na severovýchodnej strane plošiny sú tri vlajkové kovové stožiare natreté bielou farbou. Na ľavom pylóne je pod plastikou v troch riadkoch citát Júliusa Fučíka: „Každý, kto verne žil budúcnosť a pre jej krásu padol, je postavou vytesanou do kameňa“. Na pravom pylóne pod reliéfom sú uvedené mená padlých. Pri výstavbe pamätník bolo najskôr odstránené staré oploteni, následne náhrobné pomníky štyroch partizánov, až potom bolo možné začať s výkopovými prácami. Hroby partizánov zostali neporušené a základy boli vykopané okolo nich. Položená podlaha pamätníka hroby úplne prikryla. Výstavbu realizovala Stavoindustria so sídlom v Dubnici nad Váhom. Pochovaní sú tu ruský vojak major Pavol Zazulov z Kyjeva (1922), partizáni Eduard Babák (1923, partizán ČR), Stanislav Babák, Štefan Nemec (1922), Anton Tamáši-Bednár z Plevníka, Rudolf Hollý (1921) študent z Poděbrad, Ivan Dovhán (ukrajinský občan), Ivan Zamurka a dvaja neznámi vojaci. Pomník stojí na vrchu Hôrka nad obcou. V roku 2018 začala celková rekonštrukcia pamätníka, ktorá bola dokončená v roku 2019. Prístup k pamätníku je po spevnenej ceste zo severnej časti obce. Jeho poloha je urbanisticky vzhľadom k obci a okoliu výnimočná a jedinečná.
