V obci bola 21.1.1981 vyhlásená pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva. V roku 2015 sa na území pamiatkovej rezervácie nachádzalo 25 kultúrnych pamiatok. Tzv. Habánsky dvor tvoria viacpodlažné stavby vybudované v 17.-19.storočí. Patrí medzi najstaršie pamiatky ľudovej architektúry na Slovensku. Je situovaný v juhozápadnej časti obce smerom na Malé Leváre. Stavby boli postavené okolo štvorcového námestia. Habánske domy majú svoj pôvod v neskorogotickej architektúre domov v Nemecku. Sú to dlhé a objemné murované stavby. Pre tieto stavby sú typické viacpodlažné podkrovia, pekne zdobené okná a hlavne tzv. habánska šikmina. Ide o vysoké a strmé sedlové strechy. Ako materiál bola používaná slama napustená hlinou. Takáto strecha mala veľmi dobré ohňovzdorné a tepelnoizolačné vlastnosti. Dnes však už slamené strechy nahradili pálené škridle. Nachádza sa tu aj habánska kaplnka. Bola vstavaná do veľkého habánskeho domu.
Názvom Habán označovali na Slovensku a na Morave príslušníkov náboženskej odnože protestantov (novokrstenci, anabaptisti), ktorí pre svoje náboženstvo boli vyháňaní z alpských krajín (Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko). Na Slovensko prišli v polovici 16.storočia. Postupne založili 33 bratských dvorov. Do dnešných dní sa zachovali dvory v Moravskom Jáne (z roku 1536), Sobotišti (z roku 1547) a vo Veľkých Levároch. Do obce prišli v roku 1588. Od grófa Jána Bernarda dostali lúky, polia, lesy a stavebné pozemky. Habáni boli zruční remeselníci, ktorých výrobky sa cenili. Vysokou úrovňou svojej materiálnej kultúry, konkrétne keramickej výroby, ovplyvnili výrobu keramiky na západnom Slovensku. V roku 1592 mal Habánsky dvor vlastný mlyn, pivovar, verejný kúpeľ a dielne na nože a keramiku. Počas najväčšieho rozmachu mal dvor vyše 40 domov. Mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Habáni podľahli nátlaku a v 18.storočí na príkaz Márie Terézie prestúpili na katolícku vieru.