V 1.polovici 20.storočia sa v údolí rieky Papradnianka častokrát opakovali záplavy a vznikali rozsiahle škody. Koryto rieky bolo plytké a brehy spevnené len stromami a kríkmi. Najničivejšia povodeň, na ktorú si ešte niektorí obyvatelia Papradna pamätajú, bola v roku 1929. Voda sa vyliala z koryta a zaplavila veľkú časť obce. Po povodni sa nad obcou vybudoval kamenný oporný múr – Papradnianska stavnica, ktorý tu stojí dodnes.
S výstavbou tejto vysokej kamennej hrádze sa v lokalite Košiare začalo v roku 1943. Zásluhu na tom mal Ing. Ján Chrapko, rodák z Papradna, ktorý v tom čase pôsobil v Bratislave ako ministerský radca. V jeho kancelárii bol vypracovaný projekt a sám sa pričinil o jeho realizáciu. Podstatná časť materiálov na výstavbu, ako kameň a piesok, pochádzala z miestnych zdrojov. Blízko budúcej priehrady bol otvorený kameňolom, z ktorého sa neskôr ťažil kameň na reguláciu celého toku Papradnianky. Ešte pred začiatkom výstavby priehrady bolo potrebné preložiť cestu, ktorá v tom čase viedla korytom rieky. Z výkopových prác sa hlina navážala na teleso novej cesty. Priehrada bola dokončená v roku 1946. Najprv bola postavená len kamenná hrádza, ale keď sa zistilo, že okolo priehradného múru presakuje voda, museli sa dodatočne v roku 1948 dosypať bočné krídla.
Pod priehradou sa vyreguloval len kúsok rieky. Kamenná úprava brehov rieky cez obec, s dvanástimi kaskádami v obci, bola ukončená v roku 1956. Všetky výkopové prace na stavnici, na kaskádach, ukladanie kameňa a nasypávanie brehov sa robili ručne, s drevenými fúrikmi. Kameň z lomu sa dovážal na koňoch, neskoršie na traktoroch.
Po ukončení regulácie toku sa na stavnici 40 rokov nerobila žiadna údržba. Prvá sa vykonala až v roku 1986, keď cez priehradný múr začala presakovať voda, a preto sa muselo prikročiť k rekonštrukcii, počas ktorej sa na spevnenie múru použilo 285m3 železobetónu. Odvtedy sa priehrada iba pravidelne čistí od nánosov bahna a štrku.
