Kultúra je pomenovaná podľa lokality Čaka. Spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.250 p. n.l. – 1.000 p. n.l., konkrétne do strednej bronzovej doby a mladej (mladšej) bronzovej doby. Vyskytovala sa na juhozápadnom Slovensku, východne od Váhu. Je reprezentovaná veľkými náčelníckymi mohylami, dobre vypálenou keramikou, vyššou rozdielnosťou spoločnosti a ovládaním okrajových území susedných kultúr (lužickej kultúry, velatickej kultúry a pilinskej kultúry). Vo vzťahu k pilinskej kultúre sa dokonca predpokladá akýsi „ochranný“ pomer, za ktorý pilinská kultúra platila svojimi bronzovými výrobkami. Od tejto kultúry pochádzajú najstaršie stredoeurópske bronzovépanciere. Našli sa izolovanémohyly, ale aj menšie mohylníky, so žiarovými hrobmi bojovníkov a spoločenskej elity napr. Čaka, Kolta, Lužany, Veľké Ripňany, Dedinka (v jednom vedľajšom hrobe mohyly sa našiel hrob ženy – kňažky slnečného kultu, ktorý súdiac podľa výbavy patrí medzi najvýznamnejšie nálezy pochovaných žien z obdobia 1.300 p. n.l. na svete). V hrobovej komore sa našla keramika, bronzovéšperky, zbrane a výzbroj, čo je dôkazom značnej spoločenskej rozdielnosti a vojenskej demokracie. Okolo roku 1.200 p. n.l. je viditeľné vyľudňovanie a ochudobňovanie oblastí tejto kultúry, z čoho sa usudzuje, že sa príslušníci tejto kultúry zúčastnili prvej vlny veľkého sťahovania národov bronzovej doby. Počas tejto kultúry sa budovali otvorené sídliská a hradiská opevnené valom a priekopou (Ipeľský Sokolec). Je jednou z kultúr popolnicových polí z okruhu stredodunajských popolnicových polí. Vyvinula sa z karpatskej mohylovej kultúry.
