Kultúra spadá do bronzovej doby obdobia približne 1.900 p.n.l. – 1.850 p. n.l., konkrétne do obdobia starej (staršej) bronzovej doby. Vyskytovala sa na juhu západného a stredného Slovenska (od dolného Ponitria až po Košickú kotlinu), sporadicky na Spiši (Veľká Lomnica). Rozšírila sa z územia severného Maďarska. Pomenovaná je podľa vyvýšeného tellového sídliska pri Hatvane pri Budapešti. Vznikla z nyírségskej skupiny pod južnými a východnými vplyvmi. Z obdobia tejto kultúry pochádzajú prvé, valmi a priekopami, opevnené sídliská (Malé Kosihy, Včelince) a sídliská tejto kultúry boli iba opevnené. Najmä z týchto sídlisk a z pohrebísk so žiarovými urnovými hrobmi (Skalka) pochádzajú nálezy hmotnej kultúry, ktoré reprezentuje najmä keramika, kostená a parohová industria a predmety z bronzu. Typickým znakom keramiky je zdrsnenie povrchu nádob slamovaním a odtlačkami textílií. Pohrebný rítus bol výlučne žiarový, popol sa voľne rozhadzoval alebo ojedinele dával do urien. Mladšia fáza hatvanskej kultúry predstavuje tokodskú skupinu, na ktorú mala vplyv kisapostácka skupina.
