Kultúra spadá do obdobia približne 5.700 p. n.l. – 5.000 p. n.l., teda do mladej kamennej doby (neolitu), presnejšie do starého neolitu a stredného neolitu. Priniesli ju ľudia, ktorí prišli na územie Slovenska z východného Stredomoria. Keramika kultúry s lineárnou keramikou mala typický lineárny ornament (odtiaľ má aj názov). Rozšírená bola na západnom Slovensku, ale prenikla aj na Spiš. Bolo to obdobie prechodu k produktívnemu hospodárstvu. Názov pochádza z charakteristickej tenkostennej keramiky zdobenej rytými líniami v tvare oblúkov a lineárnych vzorov. Podľa tvarov a výzdoby nádob možno rozlíšiť staršiu a mladšiu lineárnu keramiku. Osady sa zakladali na najúrodnejších pôdach a tvorili ich dlhé domy kolovej konštrukcie s obytnými a skladovacími priestormi (nálezisko Štúrovo). Z tohto obdobia sú už aj na Slovensku zachované prvé kostrové sídliská alebo samostatné pohrebiská (napr. Štúrovo a Nitra), kde sa pochovávalo v skrčenej polohe. Pochovaní boli vybavení keramikou, kamennými a kostenými nástrojmi, minerálnym farbivom, šperkami z kostí a mušlí. Sporadické antropomorfné plastiky sú výrazom kultu ženy. Z tejto kultúry vznikla želiezovská skupina.
Kultúra s lineárnou keramikou mala na území Slovenska dve podoby:
KULTÚRA SO ZÁPADNOU LINEÁRNOU KERAMIKOU (KULTÚRA SO ZADUNAJSKOU LINEÁRNOU KERAMIKOU, KULTÚRA S VOLÚTOVOU KERAMIKOU)
Kultúra spadá do obdobia približne 5.700 p. n.l. – 5.000 p. n.l., teda do mladej kamennej doby (neolitu), presnejšie do obdobia starého neolitu a stredného neolitu. Táto kultúra nadviazala na starčevsko-krišskú kultúru Veľkej dunajskej kotliny. Prenikala z juhu smerom proti povodiam riek Morava, Hron a Nitra. Spočiatku bola rozšírená na území západného Maďarska a blízkeho okolia, neskôr sa rozšírila cez Nemecko do severovýchodného Francúzska, Rakúska, Srbska, na južné Poľsko a západnú Ukrajinu a Moldavsko (okrem územia kde siahala kultúra s východnou lineárnou keramikou). Vyskytovala sa na juhozápadnom a ku koncu aj na strednom Slovensku a na Spiši. Pojem kultúra so zadunajskou lineárnou keramikou sa vzťahuje iba na oblasť Zadunajska a jej blízke okolie.
Delí sa na dve štádiá:
Stará lineárna keramika. Na území Slovenska sa vyskytovala v starom neolite v období približne 5.700 p. n.l. – 5.300 p. n.l. Z tohto prvého štádia sa na západnom Slovensku našlo asi 50 osád roľníkov. Väčšinou pretrvali asi 300-400 rokov. Nachádzali sa na sprašových terasách pri tokoch riek (Morava, Dudváh, Hron a Nitra), menej často na hnedozemných pahorkoch alebo piesočných dunách veľkých nív riek. Z najstaršieho obdobia je keramika ešte veľmi zle vypálená, väčšinou hrubostenná, s drsným nezdobeným povrchom.
Mladá lineárne keramika. Na území Slovenska sa vyskytovala čiastočne v starom neolite a v celom strednom neolite v období približne 5.300 p. n.l. – 5.000 p. n.l. Z tohto druhého štádia sú doložené nálezy už i na strednom Slovensku (Liptov, Zvolen) a na Spiši. Zachovalo sa už viac sídlisk. Na rovinách juhozápadného Slovenska bolo asi 300 osád (prakticky po 2-3 v každom katastri dnešnej obce). Keramika je už často vyzdobená okrúhlymi jamkami na strete dvoch línií, ktoré postupne prerastajú do súvislého vrypu (tzv. notové hlavičky). V tomto období neolitickí roľníci kvôli získaniu polí odlesnili rozsiahle územia juhozápadného Slovenska a zdá sa, že sú to územia, na ktorých dodnes les nie je, namiesto neho sa tam vytvorila černozem. Významnými sídliskami sú Blatné, Čataj, Patince, Cífer-Pác a Bratislava (Mlynská dolina) s typickými neolitickými, až 45m dlhými domami. Z tohto obdobia sa našli aj početné plastiky (hlavičky ženy, plastiky s rytinami motívu rybej kosti na chrbte, aplikovaná plastika na nádobách, zoomorfná plastika).
KULTÚRA S VÝCHODNOU LINEÁRNOU KERAMIKOU (ALFÖLDSKÁ KULTÚRA)
Kultúra spadá do obdobia približne 5.700 p. n.l. – 5.000 p. n.l., teda do mladej kamennej doby (neolit), do obdobia starého neolitu a stredného neolitu. V Maďarsku sa nazýva alföldská kultúra. Rozšírená bola vo východnom Maďarsku, priľahlom Srbsku, v rumunskom Sedmohradsku a v Podkarpatskej Rusi. Vyskytovala sa aj na východnom Slovensku (ale nie na Spiši). Predstavuje najstaršiu civilizáciu prvých roľníkov s produktívnym hospodárstvom. Východná lineárna keramika sa od západnej odlišuje širším keramickým inventárom odlišného vzoru a pestrejšou škálou ozdobných motívov (prevažuje vlnovka, lalokovité a elipsovité útvary, špirála a meander). Pre Východoslovenskú nížinu je typická keramika s čierno maľovaným ornamentom, v Košickej kotline a na Gemeri je to keramika s rytou výzdobou súvisiaca s lokálnymi skupinami (Kopčany, Raškovce, Barca III a Tiszadob).
Skupina Kopčany. Predstavuje najstaršie osídlenie Východoslovenskej nížiny. Typické sú pre ňu štvoruhlové nádoby zdobené rektlineárnym čierno maľovaným ornamentom.
Skupina Raškovce. Vývojovo mladší stupeň vznikol zo skupiny Kopčany. Rozšírená bola vo Východoslovenskej nížine a v priľahlej časti Maďarska.
Skupina Barca III. Rozšírená bola v Košickej kotline. Keramika je zdobená rytým mrežovaným ornamentom, vrypmi, prstovými žliabkami, dvojjamkami a plastickými pásikmi.
Skupina Tiszadob-Kapušany. Vývojovo mladší stupeň je známy z Košickej kotliny, Gemera a Šarišského podolia. Má výrazný podiel na vzniku bukovohorskej kultúry.
Vývojom kultúry s východnou lineárnou keramikou vznikla bukovohorská kultúra.
Kultúra s východnou lineárnou keramikou sa delí na štyri stupne:
Stupeň s protolineárnou keramikou. Časovo zodpovedá obdobiu starej lineárnej keramiky na západnom Slovensku, teda starému neolitu v období 5.700 p. n.l. – 5.300 p. n.l. Najstaršie neolitické osídlenie východného Slovenska z tohto obdobia je najmä v lokalitách Košice-Červený rak (výrobno-hospodársky objekt, nálezy patriace do skupiny Mehtélek, čo je okrajový prejav starčevsko-krišskej kultúry) a Slavkovce (nálezy patriace do skupiny Szatmár).
Starý stupeň s lineárnou keramikou. Časovo zodpovedá obdobiu mladej lineárnej keramiky na západnom Slovensku, teda starému neolitu a strednému neolitu v období 5.300 p. n.l. – 5.000 p. n.l. V tomto období bola osídlená iba Východoslovenská nížina skupinou Kopčany (vyznačujúca sa najmä čierno maľovaným ornamentom) a Košická kotlina skupinou Barca III (vyznačuje sa prevládajúcou rytou výzdobou).
Stredný stupeň s lineárnou keramikou. Časovo zodpovedá obdobiu mladej lineárnej keramiky na západnom Slovensku, teda starému neolitu a strednému neolitu v období 5.300 p. n.l. – 5.000 p. n.l. Patria sem gemerská lineárna keramika a skupina Tiszadob-Kapušany, ktorá transformovala zo skupiny Barca III.
Mladý stupeň s lineárnou keramikou. Časovo zodpovedá obdobiu mladej lineárnej keramiky na západnom Slovensku, teda starému neolitu a strednému neolitu v období 5.300 p. n.l. – 5.000 p. n.l. V tomto období už boli všetky hlavné regióny východného Slovenska (Gemer, Košická kotlina, Šarišské podolie a Východoslovenská nížina) rovnomerne osídlené. Skupina Kopčany transformovala na skupinu Raškovce (k čiernej farbe pribudla červená, maľovanie je jemnejšie, motívy na keramike už predznamenávajú bukovohorskú kultúru) a skupina Barca III na skupinu Tiszadob-Kapušany (s jemnejším rytím).