Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 1.600 p. n.l. – 1.200 p. n.l., konkrétne do strednej bronzovej doby a čiastočne do mladej (mladšej) bronzovej doby. Vyskytovala sa na strednom a východnom Slovensku (Východoslovenská nížina), v mladej (mladšej) bronzovej dobe prenikla aj na západné Slovensko. Pôvodne pochádzala zo Sedmohradska a pomenovaná je podľa náleziska Suciu de Sus v Rumunsku. V tejto kultúre sa stavali osady tellového charakteru na brehoch riek a na vyvýšeninách s nadzemnými príbytkami. Pochovávalo sa v mohylách a v žiarových popolnicových a jamových hroboch. Typické sú pre ňu žiaroviská v tesnej blízkosti žiarových hrobov a keramika so zakrivenými lineárnymi výzdobnými motívmi vyplnenými bielou inkrustáciou. Náleziská sú najmä žiarové pohrebiská (Bracovce, Budkovce, Zemplínske Kopčany, Veľké Raškovce, Viničky). Našli sa depoty bronzových predmetov (Leles, Trebišov), ale málo sídlisk (Skrabské). Vo Veľkých Raškovciach sa v hrobe z obdobia 1.500 p. n.l. našla amfora, na ktorej je zobrazený epický príbeh, ktorý sa prekvapivo zhoduje s Homérovým opisom pohrebu Patrokla. Je to najstarší príklad napodobenia starogréckeho prvku v kultúrach vtedajšej strednej Európy. Kultúra patrila do okruhu juhovýchodných popolnicových polí. Kultúra sčasti čerpala z otomanskej kultúry. Ku koncu kultúry v mladej (mladšej) bronzovej dobe možno pozorovať stavbu opevnených sídlisk (odvtedy typických pre kultúry popolnicových polí), označovaných ako hradiská.
