Kultúra spadá čiastočne do bronzovej doby a najmä do železnej doby do obdobia približne 700 p. n.l. – 300 p. n.l., konkrétne do neskorej bronzovej doby, starej železnej doby (halštatská doba) a mladej železnej doby (laténska doba). Vyskytovala sa na východnom Slovensku. Niekedy sa v novšej literatúre zvykne považovať za súčasť vekerzugskej kultúry. Pomenoval ju J. Böhm podľa mohylníka v Kuštanoviciach (po ukrajinsky Kuštanovicia) blízko Mukačeva, ktorý koncom 19.storočia objavil T. Lehoczky a neskôr J. Böhm v rokoch 1919-1931. Mohyly obsahovali vždy niekoľko urnových hrobov, spravidla pod úrovňou vtedajšieho terénu. Kuštanovická kultúra patrila do nomádskej kultúrnej sféry. Patrí medzi trácko–skýtske kultúry. Z etnického hľadiska išlo asi o severotrácke kmene, dávnejšie sa skupina pripisovala Skýtom. Kuštanovická kultúra je nomádska, ale zahŕňa aj vplyvy predchádzajúcej lokálnej kultúry (gávska kultúra – somotorský typ). Nálezy tejto kultúry sú slabo preskúmané (Nižná Myšľa, Michalovce, Rada). Sídliská sa dosiaľ nenašli, našli sa však mohylové pohrebiská (Stanovo, Bilka, Drorobratov). V mohylách boli hroby jednotlivcov a skupinové hroby, vždy žiarové. Našla sa aj keramika, vzácne sú nádoby vyrobené už na hrnčiarskom kruhu (Michalovce, Kolodno).
