Kultúra spadá do mladej kamennej doby (neolit) a medenej doby (eneolit) do obdobia približne 4.700 p. n.l. – 4.000 p. n.l., konkrétne do mladého neolitu a starej medenej doby (starý eneolit). Vyskytovala sa v období, kedy na západe bola lengyelská kultúra, začiatok fázy Lengyel I. Na východné Slovensko sa šírila z juhovýchodu. Podľa náleziska sa toto krátke obdobie nazýva skupina Ižkovce. Zásah potiskej kultúry potom ešte približne koncom fázy Lengyel I na západe krátko pokračoval (skupina Čičarovce: náleziská Zemplín-Osada, Veľké Raškovce, Čičarovce: nálezy A-hrobov a B-hrobov). Skupina Čičarovce časovo zodpovedá záveru fázy Lengyel I na západnom Slovensku. Kultúra je charakteristická valcovitými nádobami, putňami, misami na dutých nôžkach, pohármi a podobne. Typickým znakom je pre ňu výzdoba rytá geometrickými tvarmi. Skupina Čičarovce sa delí na stupne Čičarovce A a B, pričom stupeň B sa už považuje za prechod medzi potiskou a nasledujúcou polgárskou kultúrou. Pohrebisko Čičarovce je významné viacerými nálezmi, najmä prvými medenými predmetmi z východného Slovenska a zvláštnym pochovávaním mužských šamanov (možný doklad prechodu k patriarchátu).
