Kultúra spadá do mladej kamennej doby (neolit) do obdobia približne 4.700 p. n.l. – 4.600 p. n.l., teda do obdobia mladého neolitu. Vyskytovala sa na západnom Slovensku. Zo severu stredného Slovenska, vrátane Spiša, z tohto obdobia nie sú zatiaľ vôbec žiadne archeologické nálezy. Kultúra priamo súvisí so želiezovskou skupinou, ktorej posledná krátka fáza sa preto nazýva aj prelengyel. Hoci kultúra vznikla z kultúry s lineárnou keramikou, mnohé prvky ju spájajú s juhovýchodnou Európou (maľovaná keramika, medené ozdoby, kultové predmety, opevnené sídliská a pod.). V protolengyeli nálezy naznačujú dočasný návrat mezolitického, teda lovného spôsobu života. Súčasťou tejto kultúry sú lužianska skupina a skupina Bíňa-Bicske. Významné náleziská sú Bíňa (skupina Bíňa-Bicske s nálezom ihlanovitého idolu typu Bicske a novými tvarmi keramiky).Lužianska skupina. Kultúra je nazvaná podľa náleziska v Lužiankach. Spadá do mladej kamennej doby (neolit) do obdobia približne 4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l., teda do obdobia mladého neolitu. Nastáva zásadná zmena v tvarovej a výzdobnej náplni keramiky. Je to skupina protolengyelskej kultúry (pokladá sa za najstarší stupeň lengyelskej kultúry). Rozšírená bola na juhozápadnom Slovensku, najmä v okolí Nitry a Trnavy. Významné náleziska sú Lužianky pri Nitre, Abrahám, Bajč. Z lužianskej skupiny sú známe iba pohrebiská. Známe sú nálezy hrobov s birituálnym pochovávaním. Z lužianskej lokality Nitra-Mlynárce pochádza najstarší nález kovu na Slovensku (časť medenéhošidla). Tento nález už predznamenáva obdobie väčšieho rozšírenia medi (nástup medenej doby – eneolitu). V oblasti Bratislavy (ako často v praveku) je vývoj skôr zhodný s vývojom v dnešnom východnom Rakúsku a severnom Maďarsku (lužianska skupina tu chýba a nálezy keramiky: hríbové nádoby, sú príbuzné napr. nálezom v maďarskom Sé a rakúskom Unterwölbingu). Svojrázne maľovanú keramiku reprezentujú typické misy na plnej nôžke, zvoncovité tvary a zoomorfné nádoby (nálezisko Abrahám).
