Kultúra spadá do železnej doby do obdobia približne 300 p. n.l. – 180 n.l., konkrétne do mladej železnej doby (laténska doba) a rímskej doby. Vznikla zmiešaním starých prvkov lužickej kultúry a nových prvkov keltskej kultúry a dáckej kultúry (predpúchovský horizont), neskôr pribudli aj prvky przeworskej kultúry a prvky germánskej kultúry. Vyskytovala sa v hornatom území na severe stredného a západného Slovenska, na Morave a Sliezsku, dokonca aj v južnej časti Poľska, po prelome letopočtu už iba prevažne na severe stredného Slovenska. Pomenoval ju Eduard Beninger v roku 1937 podľa náleziska Púchov, ktoré v rokoch 1888-1894 skúmal Emil Friedrich Johann von Hoenning O´Carroll. Ďalším náleziskom je Liptovská Mara. Typické sú hradiská menších rozmerov, ktoré plnili správnu, výrobnú, obchodnú funkciu a boli aj kultovými strediskami pre okolité osady. Podľa písomných prameňov sa zvykne stotožňovať s keltským kmeňom Kotínov, ktorých spomínajú antické texty, ale aj/alebo ojedinele s kmeňom Osov, s germánskymi Sidónmi a s málo preskúmanými Burmi, no aj so Slovanmi. Podľa doterajších nálezov kultúra zanikla v súvislosti s markomanskými vojnami v období okolo 180 n.l., čo by potvrdzovali aj písomné správy referujúce o presídlení Kotínov v tomto období do Panónie.
Púchovská kultúra sa delí na niekoľko fáz:
Predpúchovský horizont. Je to prvá fáza púchovskej kultúry spadajúca do obdobia približne 100 p. n.l. V tejto fáze má keramický inventár skoro len halštatský charakter, objavili sa ale aj laténske kovové výrobky. Nadväzovali sa prvé kontakty s Keltmi, budovali sa hradiská a veľké hraničné opevnenia (Podtureň). Doložená je ťažba rúd a keltské mince.
Klasický laténsky stupeň. Sformoval sa približne v období 150 p. n.l. na severnom Slovensku. V tom období sa nápadne zvýšila hustota osídlenia, vznikli nové osady a hradiská a materiálna kultúra prebrala mnohé znaky keltskej kultúry (najmä razbu vlastných mincí) – tieto práve definujú klasickú púchovskú kultúru. V tom období pravdepodobne došlo k presunu časti obyvateľstva z Panónie alebo juhozápadného Slovenska na severné Slovensko. Rozlišujú sa tri geografické zóny: prvá je na Považí, Ponitrí a Pohroní (na styku s keltsko-dáckym územím), druhá je na strednom Považí a na severovýchodnej Morave a tretia na Orave, v južnom Malopoľsku, na Liptove a na Spiši. V tomto období vznikali veľké centrá jednotlivých regiónov, v ktorých možno pozorovať intenzívnu výrobu a spracovanie kovov, vyskytovali sa importy z Itálie, Norika a Panónie. Razili sa vlastné mince, v období koniec 100 p. n.l. to boli strieborné mince tzv. veľkobystereckého typu. U väčších sídlisk možno rozlíšiť veľké centrálne hradiská so zložitými opevneniami a malé hrádky s jednoduchým drevohlinitým opevnením. Hroby z tohto obdobia sú takmer neznáme, známe sú však obetiská (Liptovská Mara, Prosné). Na obetisku v Prosnom sa spaľovali ako obety predmety zo železa, bronzu i zlata, ďalej keramika a určité časti tiel zvierat, ale aj ľudí. Objekt sa nachádzal v odľahlom horskom údolí mimo súvekých sídlisk. Väčšia bola svätyňa na centrálnom hradisku v Liptovskej Mare, kde sa na veľkých žiaroviskách spaľovali obetné dary vo forme šperkov, mincí, poľnohospodárskych plodín a zvierat, kým v hlbokej jame v strede objektu ležali nespálené pozostatky ľudských obetí. Tieto obetiská dokladajú príslušnosť k chtonickým (podsvetným) kultom, súvisiacim hlavne so zabezpečovaním plodnosti a úrody.
Prechodný katastrofický horizont. V období okolo prelomu letopočtu dochádza k veľkým zmenám. Veľké centrálne hradiská (Liptovská Mara-Havránok) končia v horizonte spálených a zničených osád (zrejme vojna v súvislosti s germánskou expanziou) a trochu neskôr v materiálnej kultúre silnie przeworský a dácky vplyv.
Rímska fáza. Spadá do obdobia približne 0 – 180 n.l., teda do obdobia starej rímskej doby. Čiastočne viditeľné je opätovné oživenie sídlisk a ich produkcie. Počet sídlisk sa zmenšil, zato boli väčšie. Rozsah kultúry sa zmenšil o okrajové oblasti. Badateľné sú vplyvy Dákov (okolo prelomu letopočtu), trocha neskôr vplyvy przeworskej kultúry zo severu a kvádske vplyvy z juhu. Pozoruhodná je zmiešaná przeworsko-púchovská enkláva v oblasti Krakova zameraná na výrobu soli.