Kultúra spadá do medenej doby (eneolit) do obdobia približne 2.900 p. n.l. – 2.300 p. n.l., konkrétne do obdobia mladej medenej doby (mladý eneolit) a čiastočne do bronzovej doby, konkrétne do starej (staršej) bronzovej doby. Pomenoval ju slovenský archeológ Vojtech Budinský-Krička. Charakteristický pre túto kultúru je nedostatok medených predmetov. Kultúra patrí do tzv. epišnúrového komplexu. Tvoril ju poľnohospodársko-pastiersky ľud (príslušníci východnej vetvy kultúry so šnúrovou keramikou), ktorý na územie severovýchodného Slovenska, najmä na vrchoviny a málo úrodné pôdy, prišiel zo severu (od Dnestra a Sanu). Sídla tejto kultúry sa na území Slovenska nenašli, zato archeológovia objavili početné mohylové pohrebiská na východnom Slovensku v oblasti Ondavskej vrchoviny (Giraltovce, Kožany, Kurima, Brestov, Hankovce) a Šarišskej vrchoviny (Veľký Šariš-Kanaš). Na jednom pohrebisku sa spravidla nachádzalo 10-15 mohýl. Na celom východnom Slovensku sa odhaduje asi 2.000 mohýl z tohto obdobia, ktoré vytvárajú pohrebiská dlhé aj niekoľko kilometrov. Mohyly mali priemer 5-22m a boli vysoké 50-80cm. Zhotovovali sa z hliny, výnimku tvorí mohyla s kamennou konštrukciou v Šapinci. Pochovávanie bolo birituálne, t.j. kostrové aj žiarové (tento zvyk prebrali pravdepodobne od obyvateľov skupiny Nyírség-Zatín). V kostrových hroboch ležali mŕtvi na boku v skrčenej polohe, zriedkavejšie v polohe naznak. V niektorých hroboch sa však nenašli žiadne stopy po pochovávaní, môže teda ísť o symbolické hroby (Kožany, Kurima). Vybavenie hrobov a milodary sú veľmi skromné (ide väčšinou o keramiku a kamenné nástroje), čo poukazuje na relatívne sociálne sa nedeliacu spoločnosť. Najväčšia koncentrácia mohýl je v okrese Svidník. Obyvatelia tejto kultúry osídlili aj južné oblasti Poľska, západné oblasti Ukrajiny (v okolí mesta Sambor) a taktiež oblasti v Sedmohradsku. Niektorí bádatelia ich považujú za prvých Indoeurópanov. Medzi archeologické nálezy patria hlavne keramické črepy, celé nádoby sú vzácne. Keramika je zdobená predovšetkým odtlačkami šnúry, menej časté sú jamky, vpichy alebo výčnelky. Keramika je iba nahrubo opracovaná, no menšie nádoby majú dôslednejšiu povrchovú úpravu. Okrem keramiky sa našli aj zlomky kamenných nástrojov (mlat, sekerka, nôž) vyrobené z jaspisu, pazúrika, bridlice, kremenca a menej často z obsidiánu.
