Slovo pochádza z latinského altare. Miesto, na ktorom sa prináša dar ako obeť, zvyčajne Bohu či božstvu. Nový zákon používa slovo oltár pre vyjadrenie Ježišovej obety na kríži. Pretože v kresťanstve neexistuje iná obeť ako obeť jediného kňaza, Ježiša Krista, nie sú oltáre kresťanmi vnímané rovnako ako v ostatných náboženstvách. Pre oltár kresťania v latinčine nepoužívali bežného slovo ara, ale zaviedli nový názov altare (vyvýšené miesto). Oltár sa v kresťanstve používa ako miesto, na ktorom sa prinášajú dary chleba a vína pri slávení Eucharistie.
V cirkvách s vlastnou liturgickou tradíciou prevláda užívanie kamenného oltára, je však možné sa stretnúť aj s oltármi z iného materiálu a zvyčajne nie je nimi možné hýbať. Mnohé rímsko-katolícke, grécko-katolícke a pravoslávne oltáre v sebe nesú pozostatky svätých. Tento zvyk pochádza z prvých kresťanských storočí, kedy kresťania mohli sláviť Eucharistiu na hroboch mučeníkov.