Vojenský pluk rakúsko-uhorskej armády. Jeho domovskou základňou boli kasárne v Trenčíne. Stala sa známou svojimi bojovými úspechmi na frontoch počas 1.svetovej vojny, ale aj vzburou v srbskom meste Kragujevac. Už v roku 1859 sa v rakúsko-uhorskej armáde začali, pod vplyvom citeľných vojnových neúspechov, uskutočňovať dôležité vojenské reformy. V rámci nich boli sformované nové pešie pluky. Trenčiansky 71.peší pluk vzikol 1.1.1860 zlúčením 8.brnianskeho, 12.komárňanského a 54.olomouckého pluku. Pluk tvorili najmä slovenskí vojaci z Trenčianskej, Oravskej a Turčianskej župy. Preto ho aj posmešne nazývali „drotársky regiment“. Na začiatku 1.svetovej vojny sa v radoch pluku sústredilo 8.000 záložníkov. Pluk bojoval v bojoch o Lublin (stratil takmer polovicu vojakov a dôstojníkov), proti ruskému cárskemu vojsku v Karpatoch a v zákopovej vojne v Haliči. Za tieto boje boli pluku udelené trikrát najvyššie pochvaly. V roku 1916 bol pluk presunutý na taliansky front. Tu v roku 1917 bojoval v jednej z najťažších bitiek pri rieke Piave. Najskôr úspešne, ale neskôr utrpel ťažké straty a bol stiahnutý do mesta Kragujevac v Srbsku. Tu došlo k vzbure (Kragujevacká vzbura). Po nej bol pluk doplnený a znovu vyslaný k rieke Piave, kde držal pozície až do konca vojny. Po jej skončení bol reorganizovaný a označný ako peší pluk č.17 so sídlom v Trenčíne.
