Najstarší vojak sveta. Narodil sa 27.6.1738 v Mojtíne, zomrel 19.8.1831 vo Veľkom Arade (dnešné Rumunsko). Ladislav Škultéty-Gábriš bol husársky zástavník-šikovateľ. Od svojich trinástich rokov, kedy sa dal zverbovať do pluku baróna Jána Gilániho, slúžil ako husár 81 rokov štyrom cisárom (Mária Terézia, Jozef II., Leopold II. a František I.). Prežil 22 vojen na 256 bojiskách vtedajšej búrlivej Európy. Bojoval 12x proti Francúzom, 7x proti Prusom, 2x proti Turkom a raz proti ruskému cárovi. Po smrti Gilániho sa v roku 1752 stal majiteľom pluku generálmajor Andrej Hadik, neskôr slávny poľný maršal. V radoch chýrneho Hadikovho pluku sa dostal na bojiská Sedemročnej vojny (1756-1763). Pod osobným velením neskoršieho maršala sa vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (17.6.1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády – dobytí Berlína (16.10.1757). V oboch bitkách bol zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku. Celkom bol zranený trikrát. V rámci reorganizácie v roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu, v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr 8.) husárskeho pluku habsburskej armády. V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života. Po dvojročnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1788-1790), kedy sa zúčastnil obliehania Belehradu, sa ocenenia dočkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty. Keď si cisár po dlhoročnej službe v armáde všimol staručkého Ladislava, za jeho vernú službu ho chcel povýšiť. On však odmietol a prosil, aby mohol do smrti ostať v službách cisárskeho zástavníka. To mu splnili. Dňa 11.apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka pluku. Za svoju vernú službu si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú Medailu za hrdinstvo a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel. Svoj žold, ktorý mu prináležal za jeho dobrú službu, venoval z lásky k svojmu rodisku na výstavbu kostola a školy v rodnom Mojtíne. Zomrel vo veku 93 rokov v plukovom lazarete v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku. Vojenská história ho pokladá za najstaršieho vojaka sveta. V máji roku 2013 boli jeho telesné pozostatky prevezené z Rumunska na Slovensko. V Mojtíne ich 27.6.2013 uložili s vojenskými poctami do rodnej zeme (hrobky). Svojimi činmi a dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde. Spisovateľ Ján Martiš napísal o ňom romány Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov.
