Spisovateľ, právnik, prvý slovenský národný umelec. Narodil sa 30.12.1874 v Martine, zomrel 27.12.1945 v Bratislave. Otec Ján Jesenský-Gašparé, matka Adela, rodená Ballová (1842-1930). Súrodenci Fedor (1877-1958) a Vladimír Milan Gustáv (1879-1960). Ľudovú školu a od roku 1884 meštiansku školu vychodil v Martine, v rokoch 1885-1886 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v rokoch 1887-1888 v Rimavskej Sobote a v rokoch 1889-1893 v Kežmarku. Od roku 1893 študoval na Právnickej akadémii v Prešove a od roku 1896 na univerzite v Cluji. V roku 1901 získal titul JUDr. V roku 1905 zložil advokátsku skúšku. Postupne robil advokátskeho koncipienta v Lučenci (1901), Bytči, Liptovskom Mikuláši (1902), Martine (1903) a v Novom Meste nad Váhom (1904). V rokoch 1905-1914 pracoval ako samostatný advokát v Bánovciach nad Bebravou. Od apríla roku 1919 bol gemersko-malohontským županom v Rimavskej Sobote, od roku 1923 nitrianskym županom, od roku 1928 vládnym radcom Krajinského úradu a v rokoch 1931-1938 bol krajinským viceprezidentom v Bratislave. Literárne tvoril už počas štúdií v Kežmarku (54 básní a 5 próz) a Prešove (okolo 120 básní a veselohry Bozk súboja alebo Poručík a Medicína účinkuje). Prvotiny publikoval v časopise Lúč. Básnicky debutoval v diele Verše (1905, v 4 cykloch: Piesne, Pohľadnice, Verše sentimentálne, Bez nadpisu), ktoré odzrkadľuje zápas o umeleckú podobu vlastnej poézie a prináša bohatosť citových zážitkov. Zážitky z 1.svetovej vojny a zo zajateckých táborov spracoval v zbierke Zo zajatia (1918). V medzivojnovom období napísal zbierku Po búrkach (1932, v 3 cykloch: Rozhýbané vrcholce, Strhané listy a Nalomený konár). Napísal diela Náš hrdina (1944), Proti noci (1945). Ďalšími zbierkami sú Čierne dni, Na zlobu dňa 1 a 2 (1945), Reflexie (1945) a Jesenný kvet (vyšla 1948). Ako prozaik debutoval poviedkou Pre jeden fúz (1897), vydal knihu Malomestské rozprávky (1913), tri zväzky Zobraných spisov (1921), novelu Otroci, autobiografický román Cestou k slobode (1933), román Demokrati 1 a 2 (1934 a 1938). Bol aktívny ako prekladateľ (A. S. Puškin). V roku 1945 sa stal prvým slovenským národným umelcom. Pochovaný je na národnom cintoríne v Martine.
