Poloha: Chránenú krajinnú oblasť tvorí 5 samostatných častí, z ktorých dve v západnej časti patria do Bratislavského kraja, tretia a západná časť štvrtej časti do Trnavského kraja a východná časť štvrtej a piata časť do Nitrianskeho kraja. Chránená krajinná oblasť sa nachádza v okrese Bratislava II, v katastri mestských častí Ružinov a Podunajské Biskupice, v okrese Bratislava V, v katastri mestských častí Čunovo a Rusovce, v okrese Dunajská Streda, v katastri Gabčíkova, Šamorína (mestská časť Mliečno) a obcí Baka, Bodíky, Dobrohošť, Kľúčovec, Kyselica, Medveďov, Rohovce, Sap a Vojka nad Dunajom, v okrese Senec, v katastri obcí Dunajská Lužná (miestna časť Nové Košariská), Hamuliakovo a Kalinkovo, a v okrese Komárno, v katastri obcí Číčov, Klížska Nemá, Trávnik, Veľké Kosihy a Zlatná na Ostrove.
Rozloha: 12.284,4609ha. Z tejto plochy je 6.359,4680ha lesných pozemkov, 1.011,7472ha poľnohospodárskej pôdy, 3.455,0687ha vodných plôch, 87,0489ha zastavaných plôch a nádvorí a 1.371,1281ha ostatných plôch.
Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 81/1998 z 3.3.1998 s účinnosťou od 1.5.1998.
Dôvod vyhlásenia: Slovensko-maďarský úsek Dunaja s rozsiahlou sústavou riečnych ramien predstavuje v stredoeurópskych podmienkach výnimočné prírodné prostredie. Vyznačuje sa bohatosťou vodných, mokraďných a lesných ekosystémov s vysokou druhovou rozmanitosťou. CHKO tvoria vybrané úseky Dunaja s priľahlými luhmi. I keď výstavbou Vodného diela Gabčíkovo došlo k rozsiahlym zmenám v prírodnom prostredí pozdĺž slovenského úseku Dunaja, územie reprezentuje naďalej významný komplex ekosystémov, vyžadujúci účinnejšiu ochranu. Zo 172km dlhého slovenského úseku Dunaja je z hľadiska ochrany prírody najhodnotnejší 80km dlhý úsek od Bratislavy po Zlatnú na Ostrove s vyvinutým ramenným systémom, rozsiahlymi komplexmi lužných lesov a aluviálnych lúk. Chránené vtáčie územie pozostáva z 5 priestorovo oddelených častí z dôvodu nezávislého výskytu lužných ekosystémov na slovenskom úseku Dunaja. Prvé dve časti sa rozkladajú po oboch stranách Dunaja. Zahrnujú široké spektrum suchých a vodou ovplyvnených ekosystémov, vrátane časti vodnej plochy Hrušovskej zdrže o výmere 563ha. Treťou, najrozsiahlejšou lesnatou časťou chráneného územia, je sústava ľavostranných ramien Dunaja v úseku medzi obcami Dobrohošť a Sap. Podobný prírodný charakter má aj štvrtá časť medzi obcami Sap a Číčov. Jej osobitosťou sú hlboké neprietočné slepé ramená Dunaja pri Číčove a Kľúčovci, charakteristické rozsiahlym zalesnením so sústavou ľavostranných ramien. Poslednou, najvýchodnejšou časťou je Veľkolélsky ostrov, reprezentuje komplex lesopoľnohospodárskej krajiny. Takmer celé územie CHKO je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu.
Geologická stavba: Toto jedinečné územie sa celé nachádza na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Systém agradačných valov a akumulačných depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie, vznikol ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu Dunaja. Takto vytvorená ramenná sústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohrošte po Sap, ale aj napriek tomu patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe.
Lesy a porasty: Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom, brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav.
Vodstvo:
Rastlinstvo: Vo vzácnych a ohrozených spoločenstvách vodných rastlín otvorených plôch ramennej sústavy sú zastúpené chránené druhy lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, lekovec štítnatý a iné. V lúčnych spoločenstvách a v bývalých mŕtvych ramenách, rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých – vstavač ploštičný, vojenský, obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a iné.
Živočíšstvo: Zoocenózy Dunaja a priľahlých luhov sú ovplyvnené pestrosťou biotopov od vodných až po xerotermné. Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Významne sú tu zastúpené najmú faunistické prvky močiarnych a vodných biocenóz a spoločenstvá lužných lesov. V území bolo zistených napríklad 109 druhov mäkkýšov, z toho 22 ohrozených. Na Podunajsku (od Bratislavy po Štúrovo) bolo zistených viac ako 1.800 druhov chrobákov. Z drobných cicavcov je významný reliktný výskyt hraboša severského. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a hibernáciu vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím. Dôležitou zložkou živočíšstva chráneného územia sú ryby. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Táto skupina živočíchov patrí medzi najviac postihnuté výstavbou vodných diel na Dunaji. Zo vzácnych a chránených druhov tu žije divá forma kapra (sazan), blatniak tmavý, šabľa krivočiara a býčko škvrnitý.
Klimatické pomery:
Využitie územia: