Poloha: Chránená krajinná oblasť sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska a zaberá geomorfologické celky Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, časť celkov Oravská Magura a Oravská kotlina. Nachádza sa v okrese Dolný Kubín, v katastri Dolného Kubína (lokalita Kubínska hoľa) a obce Zázrivá, v okrese Námestovo, v katastri Námestova (mestská časť Námestovo, lokality Námestovské Pilsko a Slanica) a obcí Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné a Zubrohlava, v okrese Tvrdošín, v katastri Trstenej (lokality Oravské Hámre a Osada) a obcí Hladovka, Liesek, Suchá Hora a Štefanov nad Oravou (miestna časť Dolný Štefanov). Najvyšším bodom územia je Babia hora (1.724,9m), najnižším miestom je hladina vodnej nádrže Orava (601,0m).
Rozloha: 58.738ha. Dĺžka územie v smere východ-západ je asi 50km, v smere sever-juh 38km.
Vyhlásenie: Územie bolo za chránenú krajinnú oblasť vyhlásené Vyhláškou 14/1979 z 27.12.1978. Rozprestieralo sa vo vtedajšom okrese Dolný Kubín a mala rozlohu 70.333ha. Chránená krajinná oblasť sa členila na 4 podoblasti podľa ich prírodných hodnôt a stupňa hospodárskeho a kultúrneho využitia. Podoblasti sa ďalej členili na krajinné celky s rovnakými podmienkami ochrany. V prvej podoblasti sa nachádzali krajinné celky Paráč, Pilsko-Babia hora, Gluchová a Stará hora. V druhej podoblasti sa nachádzali krajinné celky Oravská Lesná, Babinská, Lomná, Beňadovo-Sihelniansky hrádok, Slaná voda, Medvedia hora, Hladovské bory a Pramenisko Jelešne. V tretej podoblasti sa nachádzal krajinný celok Oravská vodná nádrž. Štvrtú podoblasť tvorili ostávajúce plochy chránenej krajinnej oblasti, krajinné celky Novoť-Zákamenné, Lokca-Páleničky, Mútne-Oravské Veselé, Oravská Polhora-Námestovo, Ústie nad Priehradou a Hladovka. Chránená krajinná oblasť bola znovu vyhlásená Vyhláškou 110/1979 z 12.7.1979. Rozprestierala sa vo vtedajšom okrese Dolný Kubín. Zaberala Oravské Beskydy, severozápadné a severovýchodné výbežky Oravskej Magury, severovýchodný výbežok Skorušinských vrchov a časť Oravskej kotliny. Jej celková výmera bola 70.332,51ha. Dôvodom vyhlásenia bola ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt, zabezpečovanie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotno-relaxačný význam. Vyhláškou 420/2003 z 29.9.2003 účinnou 1.11.2003 boli prehodnotené a upravené jej hranice, z územia boli vyňaté intravilány a najbližšie okolie obcí, a bola realizovaná zonácia oblasti. Vyhláška 110/1979 bola zrušená.
Dôvod vyhlásenia: Podľa povahy prírodných hodnôt sa územie člení na zóny A, B, C a D. Do zóny A boli vyčlenené časti územia, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu s 5.stupňom ochrany. Nachádzajú sa v okrese Námestovo a majú výmeru 1.262,5ha. Patria sem tieto časti: Babia hora (503,9ha), Pilsko (706,0ha) a Spálený grúnik (52,6ha). Do zóny B boli vyčlenené časti územia, ktoré vytvárajú ochranné pásmo zóny A alebo predstavujú biotopy európskeho a lebo národného významu, alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Platí tu 4.stupeň ochrany. Nachádzajú sa v okresoch Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín a majú výmeru 3.355,5ha. Patria sem tieto časti: Babia hora (468,7ha), Pilsko (606,8ha), Spálený grúnik (1,7ha), Mútňanské rašelinisko (na pravom brehu alúvia Mútňanky, výmera 14,1ha), Beňadovské rašelinisko (na ľavom brehu alúvia Mútňanky, výmera 9,5ha), Očkajka (38,5ha), Puchmajerovej jazierko a okolie (40,8ha), Tisovnica (15,2ha), Slaná voda (108,2ha), Rabčické bory (40,7ha), Ťaskovka (0,7ha), Klinské rašelinisko (15,3ha), Vtáčí ostrov (2,7ha), Vodná nádrž Orava (1.586,6ha), Surdíky (158,5ha), Jelešňa (21,5ha), Sosnina (224,0ha) a Rudné (2,0ha). Do zóny C boli vyčlenené časti územia, ktoré vytvárajú ochranné pásmo zóny B alebo predstavujú významné prvky územného systému ekologickej stability, alebo biotopy európskeho alebo národného významu, alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu narušené ľudskou činnosťou. Platí tu 3.stupeň ochrany. Nachádzajú sa v okresoch Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín a majú výmeru 14.793,1ha. Patria sem tieto časti: Oravské Beskydy (11.434,6ha), Alúvium Mútňanky (167,7ha), Paráč (1.387,4ha), Minčol (178,1ha), Veselské hájky (6,8ha), Pri Ťaskovke (5,6ha), Pri Klinskom rašelinisku (41,2ha), Slanický ostrov a okolie (14,5ha), Kriváň (ochranný lesný pás Vodná nádrž Orava-sever, výmera 720,9ha), Alúvium Jelešne (ochranný lesný pás Oravská priehrada-východ, výmera 275,0ha), Páleniská a Jedliny (114,2ha), Hladovské a Suchohorské bory (429,3ha) a Rudné (17,8ha). Do zóny D patria časti územia, ktoré nie sú vyčlenené do zóny A, B, C. Platí tu 2.stupeň ochrany. Cieľom ochrany v zóne D je ochrana a zachovanie rozptýlených ekosystémov výrazných z hľadiska biologickej rozmanitosti a ekologickej stability a charakteristického vzhľadu krajiny so špecifickými formami osídlenia. Nachádzajú sa v okresoch Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín a majú výmeru 39.326,9ha. Z územia chránenej krajinnej oblasti sú vyčlenené vnútorné územia: Povodie Polhoranky, Námestovo-Klin, Oravské Veselé, Mútne, Breza, Zákamenné a Krušetnica.
Geologická stavba: V geologickej skladbe sú na chránenom území horniny paleogénneho magurského flyšu. V Oravskej kotline sú neogénne sedimenty a holocénne rašeliny. Prevahu majú pieskovce (kremité, hrubozrnné, jemnozrnné i vápnité), bridlice a ílovce. Na flyšových horninách vznikol prevažne hladko modelovaný zaoblený reliéf bez skalných útvarov, kaňonov a krasových javov. Mechanickým zvetrávaním v chladných klimatických obdobiach štvrtohôr tu vznikli rozsiahle kamenné moria. Na flyšových horninách vznikajú pôdy rozličnej minerálnej hodnoty. V nižších a stredných polohách sú glejové, rašelinné a oglejené pôdy, vyššie sú hnedé pôdy, železité a humusové podzoly. Ojedinele sú rankrové surové pôdy.
Lesy a porasty: Značnú časť územia (takmer polovicu) zaberajú lesy. Sú to najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastmi smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny je vyvinutý na Babej hore a Pilsku. Vo vrcholových častiach Babej hory je zreteľne vyvinutý aj alpínsky stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami.
Vodstvo: Územie je veľmi bohaté na povrchovú vodu. Najväčším vodným tokom je Biela Orava, ktorá sa vlieva do VN Orava. Minerálne pramene sú v Slanej vode blízko Oravskej Polhory. Územie je pod vplyvom chladnej klimatickej oblasti.
Rastlinstvo: Výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických, vzácnych a ohrozených druhov rastlín, ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, astoplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, ostrica výbežkatá a vŕba čučoriedková. Rašeliniská nemajú na Slovensku obdobu.
Živočíšstvo: Na hodnotách prírody oblasti sa značnou mierou podieľa aj živočíšstvo. Z veľkých šeliem sa v nej vyskytuje medveď, vlk, vzácnejší je rys. Bežná je raticová zver, jelenia, srnčia i diviačia. Charakteristickými druhmi lesa je tetrov, hlucháň, jariabok lesný. Z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny, početný je krkavec čierny. V ostatných desaťročiach svoj hniezdny areál v oblasti rozšíril bocian čierny. V posledných rokoch prenikol do územie los mokraďový. Faunistickou osobitosťou územia je oravské priehradné jazero, poskytujúce vhodný biotop nielen pre ichtyofaunu, ale najmä pre avifaunu. Mnohé z vtákov sú vzácne migranty, transmigranty resp. hniezdiče. Rašelinné a močaristé plochy sú biotopom viacerých druhov plazov a obojživelníkov (mlok vrchovský, mlok karpatský i mlok veľký). V oblasti majú svoje stanovišťa aj viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov.
Klimatické pomery: Mierne teplá oblasť ovplyvňuje len Oravskú kotlinu. Je to drsná, vlhká a chladná oblasť.
Využitie územia: