Poloha: CHKO začína na ľavom brehu rieky Dunaj Devínskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dĺžke 100km, maximálnou šírkou 16km až k Novému Mestu nad Váhom. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie Vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. CHKO pozostáva z troch častí: Devínske Karpaty, Pezinské a Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty. Územie sa nachádza v okrese Bratislava III, v katastri mestských častí Nové Mesto (lokalita Vinohrady), Rača a Vajnory, v okrese Bratislava IV, v katastri mestských častí Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Záhorská Bystrica (lokality Záhorská Bystrica I a Záhorská Bystrica III), v okrese Malacky, v katastri Stupavy (mestská časť Mást, lokalita Mást II) a obcí Borinka, Jablonové, Kuchyňa, Lozorno, Marianka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Rohožník, Sološnica a VO Záhorie (lokalita Turecký vrch), v okrese Myjava, v katastri Brezovej pod Bradlom a obcí Košariská a Krajné, v okrese Nové Mesto nad Váhom, v katastri Nového Mesta nad Váhom a obcí Bzince pod Javorinou (miestne časti Bzince pod Javorinou, lokalita Horné Bzince a Hrušové), Čachtice, Častkovce, Hrachovište, Podolie a Višňové, v okrese Pezinok, v katastri Modry, Pezinka (lokalita Grinava) a Svätého Jura (lokalita Neštich), a obcí Častá (miestna časť Častá), Dubová, Doľany, Limbach, Píla, Plavecký Peter a Vinosady (lokality Malé Tŕnie e Veľké Tŕnie), v okrese Piešťany, v katastri obcí Dolný Lopašov, Chtelnica, Kočín-Lančár, Prašník (miestna časť Prašník), Šípkové a Šterusy, v okrese Senica, v katastri obcí Prievaly, Cerová, Hradište pod Vrátnom, Jablonica, a v okrese Trnava, v katastri obcí Buková, Dechtice, Dlhá, Dobrá Voda, Dolné Orešany, Horná Krupá, Horné Orešany, Lošonec, Naháč, Smolenice a Trstín.
Rozloha: 64.610,1202ha. Z toho sú 57.610,7325ha lesy, 5.053,6086ha poľnohospodárska pôda, 188,5533ha vodné plochy, 1.384,8954ha ostatné plochy a 375,3304ha zastavané plochy a nádvoria.
Vyhlásenie: Územie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť Vyhláškou 64/1976 z 5.5.1976. Rozprestierala sa na území hlavného mesta Bratislavy (vo vtedajších okresoch Bratislava III a IV) a vo vtedajších okresoch Bratislava-vidiek, Senica, Trenčín a Trnava. Výmeru mala 65.504ha a výmera ochranného pásma bola 45.063ha. Vyhláškou 138/2001 z 30.3.2001 účinnou od 1.5.2001 bola chránená krajinná oblasť znovu vyhlásená (boli prehodnotené a upravené jej hranice). Vyhláška 64/1976 bola zrušená.
Dôvod vyhlásenia: Ochrana prírody Malých Karpát sleduje zachovať a zveľadiť všetko, čo je významné z hľadiska vedeckého, kultúrneho, výchovného a je dôležitá pre zlepšenie prírodných pomerov, zachovanie rázu a biologickej rovnováhy krajiny. Ide najmä o zachovanie vzácnych druhov a spoločenstiev flóry a fauny, ojedinele zachovaných lesných spoločenstiev, ako aj príťažlivých geologických útvarov. Je to jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Územie CHKO pozostáva z časti Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty. Paleontologické a archeologické náleziská nachádzajúce sa na území Malých Karpát dokumentujú bohatú históriu a majú veľký kultúrny a vedecký význam.
Geologická stavba: Malé Karpaty patria do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Je to jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí. Druhohorné komplexy sú charakteristické krasovými fenoménmi. Známy je Borinský, Plavecký, Dobrovodský a Čachtický kras s početnými jaskyňami. CHKO sa rozprestiera v povodiach riek Váh, Dunaj (Malý Dunaj) a Morava od výšky 135m pri Dunaji do výšky 797m (Záruby). Rôznorodé geologické zloženie, pestro členený reliéf, osobitné pedologické a klimatické pomery podnietili výskyt veľkého bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov i spoločenstiev, ktorých prirodzené zastúpenie napriek niekoľko tisícročnému vplyvu človeka sa vo veľkej miere zachovalo.
Lesy a porasty: Malé Karpaty z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Vo vyšších polohách a na severných svahoch sú to bučiny horského a podhorského typu. V hrebeňových častiach má väčšie zastúpenie jaseň štíhly, na sutinách javor horský a lipa. S klesajúcou nadmorskou výškou sa častejšie vyskytuje dub a hrab, vyskytujú sa tu aj plochy vysadené borovicou lesnou a borovicou čiernou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. Z nelesných spoločenstiev sú najviac zastúpené teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, mezofilné lúky, vzácne sa vyskytujúce rašeliniská a slatiny. Veľmi pestré sú lesostepné a lesné spoločenstvá južných svahov s výskytom teplomilných druhov, napríklad hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. Časť CHKO je odlesnená a zmenená na pasienky, lúky, sady, vinohrady a polia.
Vodstvo:
Rastlinstvo: Rastlinstvo je prevažne teplomilné, na niektorých miestach možno pozorovať spoločný výskyt teplomilných prvkov s rastlinnými druhmi vysokých karpatských polôh. Okrem chránených druhov sú tu zastúpené aj vzácne a ohrozené druhy rastlín. V Malých Karpatoch má v rámci Slovenska jediný prirodzený, ojedinelý výskyt na severnej hranici areálu európsky mediteránno-submediteránny druh podkovka ľúba, ktorý tu rastie na dvoch lokalitách. K ďalším druhom, ktorý sa na Slovensku vyskytuje iba v Malých Karpatoch patria listnatec jazykovitý, vika sivá a nadutec nafúknutý. Na Devínskej Kobyle sa z druhov, ktoré sú v rámci Slovenska známe len z tejto lokality, sa vyskytujú ihlica nízka a rešetliak skalný pravý.
Živočíšstvo: Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Väčšina živočíchov patrí do formácie listnatého lesa, lesostepi a stepi. Sú tu zastúpené aj vzácne a chránené druhy. Vyskytujú sa tu mnohé významné druhy z rôznych skupín hmyzu a bezstavovcov. Významný je výskyt raka riavového v tokoch v južnej časti územia, ako aj vážky pásikavca veľkého. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. V hojnom počte sa vyskytujú druhy spevavého vtáctva, dravce a sovy sú zastúpené 11 druhmi. Napríklad sokol rároh ma v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Ďalej tu žije sokol sťahovavý, ojedinele aj orol kráľovský. Z ďalších ochranársky dôležitých druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, výr skalný a ďateľ prostredný. V podzemných priestoroch sa nachádzajú dôležité zimoviská netopierov. Z poľovnej zveri je početne zastúpená zver jelenia, srnčia, diviačia, ďalej tu žije daniel škvrnitý a muflón obyčajný.
Klimatické pomery: Horskú teplú klímu v južnej časti so stúpajúcou nadmorskou výškou a smerom na sever strieda mierna teplá až chladná klíma. Snehová prikrývka sa tu udržuje v priemere asi 100 dní v roku, priemerný úhrn zrážok sa často rovná úhrnu potenciálneho výparu (700mm).
Využitie územia: