Poloha: Územie sa rozprestiera v oblasti Nízkych Beskýd prevažne v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina. Nachádza sa v okrese Humenné, v katastri obce Vyšná Jablonka, v okrese Medzilaborce, v katastri Medzilaboriec a obcí Čabalovce, Čertižné, Habura, Kalinov, Ňagov, Oľšinkov, Palota, Svetlice, Výrava, v okrese Snina, v katastri obcí Hostovice a Osadné, v okrese Stropkov, v katastri obce Vladiča (miestna časť Driečna), a v okrese Svidník, v katastri obcí Dlhoňa, Havranec, Kečkovce, Krajná Bystrá, Krajná Porúbka, Medvedie, Nižný Komárnik, Príkra, Roztoky, Šarbov, Vápeník, Vyšná Písaná a Vyšný Komárnik.
Rozloha: 25.307,1072ha. Z toho je 5.099,8548ha poľnohospodárska pôda, 19.508,5032ha lesná pôda, 119,9622ha vodné plochy, 153,6118ha zastavané plochy a 425,1752ha ostatné plochy.
Vyhlásenie: Územie bolo za chránenú krajinnú oblasť vyhlásené Vyhláškou 70/1977 z 1.9.1977. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Humenné a Svidník. Výmeru mala 66.810ha a výmeru ochranného pásma 30.100ha. Vyhláškou 530/2001 zo 6.12.2001 účinnou od 1.1.2002 bola znovu vyhlásená (upresnené hranice). Vyhláška 70/1977 bola zrušená. Nachádza sa v Prešovskom kraji (okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Svidník).
Dôvod vyhlásenia: Vysoké prírodné a krajinné hodnoty. Z dôvodu zabezpečenia biodiverzity, ekologickej stability a genofondu rastlín a živočíchov tejto časti Slovenska. Oblasť sa vyznačuje bohatými lesmi, ktoré sú hlavným ekostabilizačným prvkom krajiny a vhodným prostredím pre rastlinstvo a živočíšstvo viazané na lesné prostredie. V jej maloplošných chránených územiach sú ešte zachované prirodzené jedľové bučiny situované na flyšových svahoch Laboreckej vrchoviny.
Geologická stavba: Geologickým podložím chráneného územia je vonkajší flyš, ktorý je budovaný pieskovcami a ílovcami, čo v dlhodobom období po horotvorných pochodoch a rôznych formách zvetrávania bolo základom súčasného geomorfologického členenia s charakterom vrchovinného typu s eróznymi brázdami a riečnymi nivami.
Lesy a porasty: Na území dominujú spoločenstvá bučín, a to bukové kvetnaté lesy podhorské, v oblasti Paloty a Dukly sú zastúpené aj prirodzené spoločenstvá bukových a jedľových kvetnatých lesov a bukových javorín.
Vodstvo: Po stránke hydrologickej he územie prevažne pramennou oblasťou väčších a menších vodných tokov a ich prítokov, ako je Laborec, Výrava, Udava, Chotčianka a Ladomírka. Vplyvom pôdotvorných činiteľov (materská hornina, klimatické pomery a pôsobenie organizmov) sa v území vytvorili podmienky pre vznik rôznych typov kambizemí, fluvizemí a luvizemí, v mnohých prípadoch so zglejenými spodnými horizontmi na nepriepustných ílovitých bridliciach.
Rastlinstvo: Z hľadiska rozšírenia vegetácie má chránené územie osobitné postavenie, pretože je prechodným územím medzi západokarpatskou a východokarpatskou kvetenou. Z východokarpatských rastlinných druhov tu doznievajú napr. mliečnik Sojákov, skopolia kránska, telekia ozdobná, kručinôžka krídlatá, hrachor hladký, ale aj rozšírenejšie ako sú kostihoj srdcovitý, razivka smradľavá a scila Kladného. Z nelesných spoločenstiev sú zastúpené spoločenstvá podhorských lúka a pasienkov, rôzne typy mokraďových spoločenstiev (prameniskové, slatinné, rašelinné), kde popri všeobecne rozšírených rastlinných druhoch sú tu zastúpené aj druhy vzácne a ohrozené. Mokraďové biotopy sú miestom výskytu viacerých ohrozených druhov čeľade vstavačovitých, ako sú kruštík močiarny, vstavačovec májový, vstavačovec škvrnitý, vachta trojlistá, páperník pošvatý, kýchavica biela Lobelova a iné. Zaujímavé sú chudobné spoločenstvá s vresom obyčajným, pomerne chudobné pasienky s výskytom vemenníka dvojlistého a vstavačovca bazového, ako aj kriticky ohrozeného pokruta jesenného. Medzi najvzácnejšie spoločenstvá typických bučín patrí spoločenstvo s ostricou chlpatou a kostravou horskou, ktoré bolo popísané práve v Nízkych Beskydách a je typické pre túto oblasť. Z významných a vzácnych lesných druhov sa tu vyskytujú aj chvostík jedľový, plavúnik pučivý a spoštený, jazyk jelení a chlpaňa lesná. Významné sú spoločenstvá s mesačnicou trvácnou a cesnakom medvedím, spoločenstvá brehových porastov s perovníkom pštrosím, ale aj z fytogeografického hľadiska výskyt ostrice hrebienkatej na prameniskách a v brehových porastoch, ktorej lokality patria k najvýznamnejším známym lokalitám v Európe.
Živočíšstvo: Pomerná zachovanosť vegetačného krytu (lesov, lúka a pasienkov) má významný vplyv na prirodzenú biodiverzitu živočíšnych spoločenstiev, ktoré zodpovedajú charakteru karpatskej fauny s druhovo pestrým výskytom stavovcov aj bezstavovcov. Z najvzácnejších migrujúcich celoročne chránených stavovcov, ktoré toto územie robia ojedinelým v rámci Slovenska, spomenieme zubra hrivnatého, losa mokraďového a bobra vodného. Zvýšenú pozornosť si ďalej zaslúžia po stáročia prítomné a nenahraditeľné šelmy ako sú vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý a mačka divá, ktoré sa podieľajú na udržiavaní rovnováhy karpatských ekosystémov. Zo vzácnych hniezdiacich vtákov spomenieme orla krikľavého, sovu dlhochvostú a bociana čierneho, viažucich sa na prírodné, citlivo obhospodarované bukové a bukovo-jedľové lesy. Ďalší vzácny druh chrapkáč poľný sa naopak viaže na pôvodné pasené a kosené podhorské lúky. Z ostatných druhov chránených stavovcov je treba spomenúť vretenicu severnú, mloka karpatského a salamandru škvrnitú. Z chránených bezstavovcov našu pozornosť upútajú fúzač alpský a fúzač pižmový. Výslnné lúčne spoločenstvá obľubujú vidlochvost feniklový a koník červenokrídly.
Klimatické pomery:
Využitie územia: Územie sa vyznačuje zachovanou krajinnou štruktúrou, ktorej dominujú rozsiahle lesné komplexy s malým podielom ornej pôdy. Významné sú historické pamiatky 1. a 2.svetovej vojny, drevené kostolíky východného obradu v chránenom území a v jeho blízkosti. Územie poskytuje dobré podmienky pre domáci i zahraničný cestovný ruch a turistiku, tiež poskytuje dobré podmienky pre domácich obyvateľov z hľadiska využitia oddychu v zachovanej karpatskej prírode.