Poloha: Územie patrí do oblasti Záhorskej nížiny, celku Borská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej kotliny. Nachádza sa v okrese Bratislava IV, v katastri mestskej časti Záhorská Bystrica (lokalita Záhorská Bystrica II.), v okrese Malacky, v katastri Stupavy a obcí Borinka (lokalita Borinka II), Gajary, Jakubov, Láb, Malé Leváre, Plavecký Štvrtok, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod a Zohor, a v okrese Senica, v katastri Šaštína-Stráží a obcí Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Borský Svätý Jur, Kuklov, Lakšárska Nová Ves (miestna časť Lakšárska Nová Ves), Moravský Svätý Ján a Šajdíkové Humence.
Rozloha: 27.522ha.
Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 220/1988 z 9.11.1988 s účinnosťou od 1.1.1989. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Bratislava-vidiek a Senica. Skladala sa z dvoch samostatných častí: severovýchodnej a západnej. Jej výmera bola 27.522ha (z toho 11.825ha bol lesný pôdny fond, 12.946ha poľnohospodársky pôdny fond a 2.751ha ostatné plochy).
Dôvod vyhlásenia: Chránia sa vlhké a slatinné lúky, lužné lesy, slatinné jelšiny, močiarne a rašelinné spoločenstvá a teplomilné spoločenstvá pieskových dún. Popri mimoriadne cenných prírodných hodnotách územie CHKO dotvárajú aj mnohé umelé, človekom vytvorené krajinné štruktúry. Rázovitá obec Lakšárska Nová Ves a niekoľko ďalších samôt predstavuje dnes typické ukážky sídiel a bývanie tohto regiónu, mnohé so zachovanými prvkami ľudovej architektúry.
Geologická stavba: Pozostáva z dvoch samostatných, od seba oddelených častí, severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť predstavuje územie pretiahnuté severovýchodným smerom medzi obcami Závod, Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Šaštín-Stráže a Borský Jur. Prevláda tu krajinný typ dunovej zvlnenej roviny, tvorenej mocnými nánosmi viatych pieskov, spestrenými menšími plôškami medzidunových zníženín, slatinných rašelinísk a močiarov s prevahou lesných spoločenstiev. Druhým charakteristickým typom krajiny je Lakšárska pahorkatina, výrazne vyzdvihnutá nad svoje okolie. Západnú časť predstavuje rovinatá až mierne zvlnená krajina západne od obcí Zohor, Jakubov, Gajary, Moravský Svätý Ján po rieku Moravu. Prevládajú tu dva typy krajiny. Nivná časť, tzv. Dolnomoravská niva, je rovinatá, s viacerými živými i mŕtvymi riečnymi ramenami a so spoločenstvami lužných lesov a lúk. Východne od tohto typu krajiny pozvoľna pokračuje mierne zvlnená krajina so zvyškami riečnych terás Moravy, lokálne s ostrovmi viatych pieskov i menších dún, s mŕtvymi ramenami i upravenými tokmi, vodnými plochami a sídlami.
Lesy a porasty: Lužné lesy reprezentujú pomerne zachovalé spoločenstvá. K zachovalosti nemalo mierou prispela bývalá ochrana štátnych hraníc, ktorá obmedzila v tomto priestore množstvo ľudských aktivít. Z hľadiska prírodných spoločenstiev možno lesy rozdeliť do troch typov. Prvý typ je zaplavovaný mäkký vŕbovo-topoľový les, je zastúpený v NPR Dolný les. Druhý typ, nezaplavovaný tvrdý jaseňovo-brestový les, predstavuje NPR Horný les. Tretí typ, najsuchší nezaplavovaný s veľmi nízkou hladinou spodnej vody, jaseňovo-brestový s dubom, sa zväčša nachádza v priestoroch za hrádzou.
Vodstvo:
Rastlinstvo: Súčasný teplotný kontrast medzi studenými medzidunovými zníženinami a vyhriatymi pieskovými nánosmi podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia. Popri viacerých vzácnych a chránených druhoch rastlín a živočíchov, zvýšenú pozornosť si zasluhujú aj niektoré pôdne typy. Ide najmä o netypickú lužnú pôdu na piesočnatých substrátoch s podložím ťažkých neogénnych slienitých ílov a mačinovú pôdu viazanú na sypké sedimenty. Rozsiahle mokré kosné lúky sa zachovalou prirodzenou skladbou trávnych porastov na nive Moravy sú popri veľkom ekonomickom prínose jedinečnou ukážkou krajiny lužných lesov a lúk, ktoré na území Slovenska nemajú obdobu. Z rastlinstva veľmi pôsobivo vyznieva niekoľko štvorcových kilometrov veľký koberec plamienka celistvolistého.
Živočíšstvo: Záhorská nížina vďaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever-juh, čím tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov. Živočíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažucimi sa na vodu (reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby a obojživelníky) a teplé a suché stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Žije tu veľké množstvo druhov vodných vtákov. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov sú potravinovou základňou pre lelka, škovránika stromového a netopiere. Vo veľkom počte je tu zastúpená aj poľovná zver, divá kačica, zajac, bažant, jarabica, srnčia zver a iné. Spolu s početnými mŕtvymi riečnymi ramenami tvorí jedinečné prostredie a zónu ticha pre mnohé vzácne a chránené druhy živočíchov, najmä vtáctvo. V poslednom období udáva nový charakteristický ráz brehovým lužným lesom aj navrátivší sa bobor.
Klimatické pomery:
Využitie územia: