Pionierske spoločenstvá rastúce v skalných štrbinách a na skalných terasách vo vápencových pohoriach. Funkciu pionierskych rastlín plnia lišajníky a machorasty, z vyšších rastlín sa uplatňujú drobné petrofyty a chazmofyty, dobre znášajúce špecifické klimatické aj pôdne podmienky. Vo vysokohorských polohách spoločenstvá často prechádzajú do mačinových porastov so Sesleria albicans a Sesleria tatrae. Na skalách sú nápadné hlavne kvetnaté porasty s Leontopodium alpinum, Aster alpinus, Gentiana clusii, Primula auricula, ktoré v Tatrách zasahujú do polôh pod 1.800m. Vo Fatre sa vyskytujú v nadmorských výškach okolo 1.500m. Spoločenstvá aj v nižších polohách predstavujú z hľadiska biodiverzity vzácne typy. Prirodzené pionierske spoločenstvá, budované dealpínskymi druhmi, sa koncentrujú na otvorených a výslnných stanovištiach. Samostatnú skupinu predstavujú najmä papraďorasty so svojou schopnosťou rásť v plytkých štrbinách, vyplnených iba minimálnou vrstvičkou pôdy. Na zatienených vlhkých stenách s prevažne severnou orientáciou a v inverzných roklinách sa vytvárajú na skalách bohaté porasty vlhkomilných druhov vyšších rastlín a machorastov. Tieto fytocenózy nepredstavujú vzácne typy porastov a biotopov, ale niekedy sú na ne viazané svojím výskytom viaceré vzácne druhy flóry aj fauny. Biotop sa vyskytuje vo vápencových a dolomitových častiach Bielych Karpát, Malej Fatry, Malých Karpát, Považského Inovca, Slovenského krasu, Strážovských vrchov a Veľkej Fatry. Biotop zasahuje aj do subalpínskych polôh Tatier. Natura 2000: 8210.
