Pôvodné psicové spoločenstvá sú rozšírené v subalpínskom stupni Tatier. Rozsiahle sekundárne psicové porasty nad súčasnou hornou hranicou lesa sa zachovali najmä v Malej Fatre (Lúčanska Fatra – Martinské hole) a vo Veľkej Fatre, v ďalších pohoriach vplyvom zalesňovania alebo sekundárnej sukcesie po ukončení využívania výrazne ustupujú. Podmáčané psicové lúky sú známe napr. z Podbeskydskej brázdy, fragmentárne sú vyvinuté aj v iných pohoriach. Natura 2000: 6230*.
Tr8a – Nardion strictae. Primárne spoločenstvá psice tuhej v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni. Osídľujú pomerne hlboké, vlhké, humózne, piesčitohlinité, kyslé pôdy, chudobné na živiny. Druhotne prenikajú na odlesnené stanovištia v supramontánnom stupni. V súčasnosti ich možno nájsť v rôznych vývojových štádiách, ktoré sa vytvorili vplyvom dlhodobého pasenia (až stovky rokov) a sekundárnej sukcesie po jeho ukončení.
Tr8b – Nardo-Agrostion tenuis, Violion cabibae. Fyziognomicky jednotvárne aj kvetnaté, jedno-, zriedkavejšie viacvrstvové, uzavreté, floristicky chudobné aj bohaté, prevažne sekundárne spoločenstvá pasienkov, prípadne lúk. Popri Nardus stricta v nich miestami prevláda Avenella flexuosa, na vhodných stanovištiach aj Deschampsia cespitosa. Rastú na kyslých substrátoch, prípadne na hlbokých odvápnených pôdach v podhorskom a horskom (subalpínskom) stupni. Ich aktuálne floristické zloženie je okrem podmienok stanovišťa výsledkom pôsobenia aj ďalších faktorov (zloženie im predchádzajúcich lesných porastov, spôsob či absencia využívania a i.).
Tr8c – Nardo-Junction squarrosi. Druhotné, zvyčajne maloplošne vyvinuté psicové porasty osídľujúce silne podmáčané stanovištia s kyslými pôdami v oblastiach so suboceánskou klímou. Na ich floristickom zložení sa vo významnej miere podieľajú viaceré druhy rašelinísk, môžu sa vyskytovať mozaikovite s biotopmi rašelinísk.
