Rozvoľnené až takmer zapojené formácie borievky s prímesou ďalších svetlomilných drevín v rámci spoločenstiev travinno-bylinnej alebo kríčkovej vegetácie. Borievka sa najčastejšie šíri na extenzívne využívané až opustené pasienky bez ohľadu na typ substrátu. Preferuje však ľahšie pôdy alebo presychavé stanovištia. Vzhľadom na odlišné ekologické aj floristické vlastnosti sa rozlišujú dve podjednotky. Formácie borievky všeobecne tvoria významné biotopy pre zoocenózy. V krajine sú dôkazom minulých vplyvov človeka na vegetáciu a plnia aj estetický význam. Najvyššiu diverzitu majú prvé štádiá krátko po skončení pastvy v travinných porastoch s roztrúsenou borievkou do 30% pokryvnosti, resp. plochy, kde ešte prebieha extenzívna pastva. Po jej skončení sa začínajú šíriť expanzívne trávy (napr. Brachypodium pinnatum, Calamagrostis epigejos) a biodiverzita porastov klesá. Neskoršie sa začínajú formovať sukcesné štádiá lesa. Vyššie náletové dreviny postupne vytlačia borievku, a preto ich treba priebežne odstraňovať. Biotop sa vyskytuje roztrúsene prakticky na celom Slovensku, od viatych pieskov Borskej nížiny až do podhorského stupňa vápencových predhorí Karpát. Natura 2000: 5130.
Kr2a – Borievkové porasty na vápencoch a bázických substrátoch. Borievka často vytvára porasty na subxerotermných stanovištiach spoločenstiev radu Festucetalia valesiacae s plytkými presychavými pôdami na výhrevných svahoch alebo krasových planinách. V rovnakých oblastiach môže rásť aj na severných svahoch s ostrevkovými spoločenstvami (zväz Seslerio-Festucion glaucae). Rovnako sa uplatňuje aj na hlbších bohatších pôdach teplých oblastí v nekosených porastoch zväzov Cirsio-Brachypodion pinnati a Mesobromion.
Kr2b – Borievkové porasty na viatych pieskoch a v nížinných vresoviskách. Porasty sa zriedkavo vyskytujú ako sukcesné pokračovanie jednotky Kr1.
